Namiesto vianočnej pohľadnice. Instead of a Christmas card.

Pesnička prevzatá od bigbítovej kresťanskej kapely Tŕne:
A song originally by the Christian bigbeat band Tŕne:

Pre sekulárnejšie ladené uši; z dielne mojej:
And for a more secular ear, my own:


Shine yellow star
shine in the dark
shine yellow star
shine in the dark

We need joy
we need love
we need light 
in the dark

Prajeme vám láskavé sviatky a svetlo do roku 2015.
We wish you gentle holidays and a light to the year 2015.

Inka, Agátka, Miriam a Rasťo

Matematicky presné

Agátka si spomenula na čaro plaviek, a tak ich teraz takmer denne nosí. Pred spaním však musia ísť dole. Minule to znelo takto:

Ja: Agátka, prosím ťa, vyzleč si plavky teraz na noc.
Agátka: Ja chcem spať v plavkách.
Ja: Agi, v plavkách nie je koži dobre, zhoršil by sa ti ekzém.
Agátka: Nie, chcem plavky.

ocko: Agátka, to je pravda. Vždy, keď som ja spal v plavkách, zhoršil sa mi ekzém.

V jeho čiro zelených očiach ani smietka neúprimnosti. Z matematického hľadiska je takáto implikácia nepravdivá jedine vtedy, ak podmienky úvodného výroku ("keď som ja spal v plavkách") boli splnené, no druhá časť implikácie splnená nebola, čiže spal v plavkách, no ekzém sa mu nezhoršil.

Otec... matematik.

Hmatové doštičky Montessori / Touch tablets Montessori

"When initiating the child into the education of the sense of touch, the teacher must always take an active part for the first time; not only must she show the child 'how it is done,' her interference is a little more definite still, for she takes hold of his hand and guides it to touch the surfaces with the finger-tips in the lightest possible way. She will make no explanations; her words will be rather to encourage the child with his hand to perceive the different sensations. When he has perceived them, it is then that he repeats the act by himself in the delicate way which he has been taught."
(Maria Montessori)

"Keď učiteľ dieťaťu predstavuje zmyslovú výchovu zameranú na hmat, na začiatku musí prebrať aktívnu rolu; nielen ukázať 'ako sa to robí', ale ešte konkrétnejšie, dieťa chytiť za ruku a viesť ju tak, aby sa povrchov dotýkala čo najjemnejších možným spôsobom. Robí to bez vysvetlení; učiteľove slová skôr povzbudzujú dieťa, aby rukou vnímalo rozdielne vnemy. Dieťa potom opakuje aktivitu samé - spôsobom, ktorý ho naučil učiteľ." 
(Maria Montessori, voľný preklad)

Je to možno aj prvýkrát, čo som pri aktivite Agátke cielene viedla ruku. Viem, že pre mnohých bude táto myšlienka šialene neprirodzená, no pokiaľ môžem, mám radšej ruky za chrbtom, než by som deťom chytila ruku a nasmerovala ich k riešeniu. Jednak preto, že chcem, aby svet objavovali vlastnými zmyslami, ale aj preto, že ich sústredenie a radosť z hry odrazu prudko klesne, keď sa spoľahnú na tú moju dvojicu rúk, miesto tej svojej.

Preto ten citát Marie Montessori z jej poznámok. Je to pre mňa zaujímavá výzva dieťaťu ukázať niečo, čo by bez mojej ukážky robilo inak, no čo ho vyzbrojí zručnosťou, ktorú potom samostatne môže využiť . Malým prštekom by samým asi nenapadlo prejsť po povrchu doštičky čo najpomalším a čo najjemnejším pohybom, no náš víchor Agátka si tento pohyb v priebehu pár sekúnd osvojila za vlastný.

U Marie Montessori je fascinujúce čítať jej vlastné sprievodné slová. Každý hrový materiál, ktorý navrhla, dlhodobo skúšala, používala, menila, až sa ustálila podoba, ktorej použitie mala do detailov premyslené. Priam s láskou píše o týchto dotykových doštičkách (voľný preklad): "Jemný pohyb dozadu a dopredu voľnou rukou, ktorá sa dostane do ľahkého kontaktu s povrchom, je výborným cvičením na rozvoj kontroly. Malá ruka, ktorá sa len pred chvíľkou umyla a vnorila do vlažnej vody, získava gracióznosť a krásu..."

Pred dotykovými cvičeniami viedla deti v Casa dei Bambini, aby si umyli ruky v studenej vode, utreli ich a na pár sekúnd ich vložili do vody o niečo teplejšej. Bol to iný svet. Studená voda, deti na ulici. Ťažko sa to celé predstavuje. Ale jedno podľa mňa zostáva - a to je to, že každé dieťa chce spoznať svet a je schopné vnímať detaily a oceniť ich. Otázka je, akú úlohu v tom máme zohrať my, ich dospelí...

  

1. dve kontrastné plochy - drsná (najzrnitejší šmirgeľ) a hladká (čistá doštička)

2. striedanie kontrastu (pásiky najdrsnejšieho kontrastu sa striedajú s čistou plochou)

3. škála (5 šmirgľových pásikov rôzne hrubého zrna), v obchode Farby Laky som strávila asi pätnásť minút ohmatávaním ich šmirgľov. Agátka zatiaľ tancovala na Metallicu v ich detskom kútiku. V ich ponuke som brala nie po sebe nasledujúce zrnitosti, no tak dva-tri stupne od seba vzdialené, aby bolo rozdiely naozaj cítiť.

 

4. Priraďovanie. Pre zmenu zelené šmirgle. Zatiaľ to na Agátku bolo priveľa. Ešte jej nie je príjemné prikryť si oči šatkou. Ale aktivita je jednoduchá, drevené doštičky s nalepeným šmirgľom rôzneho zrna, treba usporiadať do dvojíc podľa hmatu. Odkladám na neskôr.

5. Moje obľúbené - čo s tým ďalej? Včera sme si s Agátkou ľahli na zem a prstami sme prechádzali po všetkom možnom - po koberci, koži na predlaktí, na dlani, po duple, papieri, látke, šatách. Pripravila som jej aj košík s rôznymi látkami, ktoré sa tiež dajú priraďovať. Montessori deťom dávala farebné hodváby. Tu už sa núka tvorivosti otvorená brána.

This post is dedicated to the love and precision of Maria Montessori when it came to her learning material. She meditated on, experimented, changed, rebuilt the material until she was content and her method was clear in every detail. These are handmade touch tablets according to her description in her own notes. Two contrasting surfaces, then a scale of five surfaces, then matching game. There the door for creatvity opens and anything can be touched and perceived with the delicacy gained through the experience with tablets. Hands, silks, carpets, trees and grass. Let the beauty come!