"At anty particular moment a child is attracted to the object that corresponds to his greatest need at the time."
Maria Montessori, The Discovery of the Child (krásna kniha, teraz dá sa kúpiť aj za 0,67£)
Občas sa ma niekto spýta takú tú širokú otázku, poznáte to: "O čom je vlastne to Montessori?", na čo ja stíchnem a zahmlí sa mi zrak. Chcelo by to spísať nejaký abstrakt na takéto situácie.
Skúsim postupne napísať niekoľko myšlienok, ktoré sú v prácach Marie Montessori zásadné a ktoré nejakým spôsobom zapadajú do nášho momentálneho rodinného života a sú preto pre mňa živé. Živých je aj veľa iných tém, ale najviac ľudí sa pýta na Montessori, tak o tom sa dobre píše.
Ale inak z cesty, poznáte Meredith Small? To je dačo živé!
V knihe
, z ktorej je citát na začiatku tohto blogu, má Montessori jednu kapitolu, ktorá je pre mňa priam emocionálna, pretože rezonuje s tým, ako vnímam priestor okolo seba, domov a svet. Viem, že nie všetci tento priestorový rozmer vnímajú tak intenzívne, ale pre mňa je náš domov úplným stelesnením vecí, ktoré sú inak zraku neviditeľné. Chaos vnútri, chaos vonku. Priveľa vecí, vnútorná únava z priveľa diania. Potrebujem voľný priestor, možnosť nadýchnuť sa a hýbať sa, potrebujem krásu, ktorá je striedma a vyníma sa... rovnako okolo seba, ako aj v prežívaní.
Montessori dômyselne budovala priestor a aktivity pre deti v Casa dei Bambini podľa štyroch atribútov:
1. The control of error - Kontrola chyby
Od narodenia sa dieťa vie a chce učiť, ako svet funguje. Intuitívne vníma javy a štruktúru svojho domova. Absorbuje a hoci ešte nechápe, prečo visiace objekty nepadajú a prečo knihy majú svoje miesto v polici, prijíma pozorované za svoje. A tak rodič vytvára príkladný mikrosvet, ktorým ilustruje hodnoty a dianie vo svete, či už ide o fyzikálny charakter existencie alebo o rešpekt, lásku, poriadok a krásu - cez starostlivosť o ľudí, prírodu a domácnosť. Pokiaľ prostredím konzistentne komunikujeme tieto hodnoty, dieťa sa ľahko naučí, kedy nastala chyba, kedy sú kvety zvädnuté, kedy temperové farby vyschli, pretože zostali bez vrchnáčika, kedy je škvrna na zrkadle a najmä, čo s tým ono samé dokáže urobiť. Naučí sa, kde je krhla, handrička a ako si pripraviť po maľovaní farby na opätovné použitie. Jeho prostredie sa tak stáva jeho informátorom a inštruktorom.
2. Aesthetics - Estetika
Vnímanie krásy je subjektívne, a tak je to naozaj dobre. Pre niekoho je plast neprijateľný, niekomu inému je prírodný minimalizmus cudzí. Podstatné je, aby prostredie pozývalo dieťa k tomu, aby sa v ňom hýbalo, tvorilo a používalo ho - tak, "ako v prírode farebné kvety priťahujú hmyz". To sa týka hračiek, zmyslového materiálu, ale aj celého prostredia, ktoré dieťatko obklopuje.
3. Activity - Aktivita
Krása, ktorej sa dá dotknúť, umožňuje dieťaťu naplno sa ponoriť do aktivity. Vracia sa k nej, zamestnáva jeho motoriku a pomáha mu sústrediť sa naplno, nielen povrchne prechádzať od jedného predmetu k druhému. Nie je teda ani tak podstatné to, čo "robí" táto hračka, ale to, čo s tou hračkou môže robiť dieťa. Opäť tu nejde len o hračky, ale o celé prostredie. Ako pripraviť domov pre dieťa tak, aby ho mohlo čo najsamostatnejšie a naplno využívať?
4. Limits - Limity
Marii Montessori sa zdalo, že tomuto bodu ľudia nerozumejú. Neplatí, že čím viac podnetov dieťaťu dáme, tým bude šikovnejšie. Práve naopak, dieťa, ktoré je zdravé, nepotrebuje prebúdzať mnohými novými podnetmi, ale potrebuje skôr pomocnú ruku v tom, ako si to, čo svet ponúka, zatriediť a jednotlivo naplno precítiť. Občas ma mrzí, že sa naše dievčatá takmer vôbec nehrajú s hračkami. Viac ich baví niečo vytvárať, variť alebo jednoducho sa hrať v piesku - čo je skvelé. Občas im vyrobím nejakú hračku, ale aj tej venujú len zlomok svojho času a potom sa vrátia k tomu, čo robia najradšej. Vnímajú svet taký, aký je vo svojej každodennosti... alebo tvoria. A tak mi pripadá táto myšlienka o kvantitatívnom obmedzení úplne na mieste. Na niekoľkých stabilných miestach na nízkych policiach sa snažíme premieňať hračky a materiál podľa toho, čo si dievčatá vyberajú.
No a možno najdôležitejšie zo všetkého je nebrať to celé príliš vážne. Samozrejme, že Inkine stravovanie je dekadentné a v kuchyni je zem večne pokrytá tým, čo si netrafila do úst. (Tiež mi je jasné, že keď Agátka stretne ružové trblietky, prahne po nich viac, než po bielej bavlne.) Ani neumývame okná, lebo si na to s nimi dvomi netrúfam. A jasné, že nám už vychla trištrvrtina fixiek a pätina temperiek. Aj niektoré kvety nám zhnili a zoschli. Ale tiež si myslím, že čím ďalej, tým toho zvládame viac a krok po kroku prispôsobujeme náš domov deťom. Chcela by som, aby to šlo rýchlejšie, ale jednou z mojich hodnôt je, že život je proces a verím, že naša vlastná nedokonalá, no vyvíjajúca sa domácnosť, to dievčatám tlmočí.
Toto sa nám pre moju veľkú radosť podarilo, ako nás jar zavalila svojím štebotom:
Mala som obavu z toho, aké to bude mať šaty zavesené von zo skrine, ale na nič lepšie sme neprišli. A funguje to parádne. Dievčatá presne vedia, kde nájsť svoje šatočky, obidve na ne dočiahnu. Inka sa ešte učí a Agátka plne využíva svoju garderóbu. Prvýkrát má možnosť sama si šaty vešať na vešiak.
Zrkadlo a vešiačiky na hrebeň, kefky, nožničky a uterák v kúpeľni. Veľmi sa z toho teším. Ocko pripevnil, ja som drôtovala.
A s tým súvisí dnešný GIVEAWAY. Maličké drôtené háčiky inšpirované tradičnou slovenskou spotrebnou tvorbou. Do giveaway sa môžete zapojiť jednoducho tak, že napíšete koment na tento príspevok. Môžete napríklad napísať ako to s priestorom, v ktorom žijete, máte vy
. Prosím, nemusíte byť matka troch, dvoch ani jedného dieťaťa. Zapojte sa, budeme sa tešiť. Dva medené háčikové rámčeky tu na niekoho čakajú.
Giveaway zatvoríme v nedeľu, 24.mája o 22:00 a dvoch výhercov náhodne vylosujeme.
