Deťom špinavú hlinu do rúk!

Vonia (Inke aj chutí), nezostáva na koberci, je živá a dá sa aj vypáliť. Má mnoho kvalít, ktoré nemajú rýchlosnúce hmoty, ani plastelina. A je prekvapivo dostupná.

Keramická hlina sa dá kúpiť napríklad cez internet, väčšinou v 10kg balení. Dobrá cena za jednoduchú šamotovú hlinu pre deti sa pohybuje okolo 7 eur na týchto 10kg. Držíme si z nej kusisko vždy v lock and lock dóze, korú si dievčatá dokážu samé otvoriť, použiť, upratať a zavrieť. Keď zoschne, zabalíme ju do vlhkej handry a používame ďalej. Občas niečo odnesieme do dielne na výpal, ale väčšinou sa s hlinou len tak hráme, tu a teraz, ako aj vidno na fotkách. Smelo do toho! 

Deťom ostrú plstiacu ihlu do rúk!

Dlho som nevedela prísť na to, ako umožniť Agátke plstiť. V minulom príspevku som písala o tom, že pletené svetre sa pekne dajú uplstiť - zraziť v práčke. Robí sa to jednoduchým opraním, napríklad na 90 stupňoch. S Agátkou sme potom vystrihli kúsky splstenej látky a zaplstila si ihlou tri malé bodky. Tak odhadla svoje sily, hoci najprv plánovala plstiť líšku. Časom bude aj líška. Zatiaľ stačia aj bodky a vôbec tá skúsenosť s mäkkučkou ovčou vlnou a s tým, ako jemne ju treba ťahať a ako sa mení pod rukami. Potom navliekla bavlnku do ihly. Zošila polovicu, zvyšok som dokončila ja. Prvá autorská kabelka.

Plstenie pre lenivých

Tama je prababka našich dievčat. Elegantná a cynická dáma. Kruto pravdivá a pôsobivo klebetná. Patrilo by sa pridať fotku, no Tama aj v ére digitálnej fotografie rázne vždy fotenie odmietne so slovami, "Nefoť ma, škoda filmu."

Pred pár rokmi mi darovala nejaké svoje tunikové svetre a nádherné náhrdelníky. Náhrdelníky hrdo nosím, no v svetroch v ktorých ona pôsobila ako dozretá Marilyn, sa ja cítim ako plecnatý pešiak v brnení.

Neviem, či by to tak pochopila, no počas týchto týždňov kedy Tama prežíva ťažké veci, sme v mysli často s ňou a možno práve preto som sa s láskou pustila do tohto recyklačného projektu.

Milované svetre z kvalitnej vlny sa nechtiac zrazia už aj pri 40 stupňoch. Nehovoriac o 60. Slzy sú na mieste. Ale svetre upletené z dobrej vlny a vedome vypraté na 90 stupňov, čaká ešte svetlá budúcnosť.

Zrazený pletený sveter sa už potom správa podobne ako akákoľvek iná látka.

 

Z tých dvoch svetrov toho vyšlo celkom dosť. Agátka si šije kabelôčky a ja som dievčatám ušila tašku na hračky.

Vystrihnuté a ihlou doplstené štucne. O tom plstení s ihlou snáď ešte pár slov napíšem. (Nerátala som s tým, že sa roztiahnu. Keby som ich robila opäť, spravím ich o niečo užšie.) Ina ich miluje a ja sa teším. Tama je tak každý deň akoby s nami. Len keby som vedela vtipne a sarkasticky ukončiť tento príspevok ako ona! Pofa jedna.

Krúžok keramiky / Pottery class

Už rok chodím na keramiku. Luxus, veď som mama. Rasťo si na niečo takéto trúfa už odkedy mala Inka 8 mesiacov a ešte tento jeden semester máme pred sebou. Parádne na tom je, že keď sa okolo pol deviatej večer odtiaľ vraciam so slovami "Ďakujem Ti, ďakujem vám!", on ma tu s dievčatami čaká so slovami "To ja Tebe ďakujem!"

Možno je to jedna z najlepších vecí, čo pre naše deti momentálne robíme.

I've been attending a pottery class for a year, Rasťo spending a night or two every week with the girls since Ina was 8 months old. When I get back in the late evening with the words "Thank you!", he welcomes me with the words "No, I thank you!"

The pottery class might be one of the best things we're doing for the girls now. 

Ešte raz do Afriky / Our last road to Africa

Zajtra v Dome Umenia o 10:00 si ešte raz na Bienále ilustrácií v Bratislave porozprávame o Rinovi z knihy Kde je Afrika, zabubnujeme a vytvoríme knihy, ktoré môžu zmeniť niekomu život. Ak ste workshop Kadiaľ do Afriky pre deti od 1,5 do 3 rokov nestihli, môžete prísť nosorožca Rina zažiť aj do Bibiany, vždy v prvý utorok v mesiaci o 10:00. Ja si zabubnujem hádam ešte v novembri a decembri a potom ma moje vnútorné Djembe rozochvie na príchod nášho Vlka. Kontaktovať môžete pracovníkov Bibiany napríklad tu.

Úplne ma vzalo to, ako dobre som sa cítila v role blízkej tej mojej profesijnej, muzikoterapeutickej, či liečebnopedagogickej. Dlhé názvy, priamejší obsah. Veľmi ma tešilo opäť sa môcť "naladiť" na cudzie deti a nemala som žiadne hemungy pri bubnovaní (Predsalen, my huslisti o svojich rytmických zručnostiach poväčšinou radšj mlčíme... a nie z prílišnej skromnosti).

Páčilo sa mi byť tam s mojimi dievčatami a páčilo sa mi tam byť bez nich. Tri roky si kráčam vlastným tempom s dieťaťom v šatke, na rukách, či vedľa seba mojím bezpečným svetom, v ktorom sú také akurát sociálne nároky, nemusím stretávať toľko ľudí, nemusím vždy byť komunikatívna a ani náhodou nie som, nemám v živote veci vtesnané do  termínov a rozvrhu, hoci by som niekedy bola rada, keby sa mi to viac darilo - ale aké je oslobodzujúce, že nemusím, že s dievčatami sa vždy nejako nájdeme. Aj keď sme za posledný mesiac žalostne nevyspaté, predsa fungujeme a je nám spolu dobre, aj napriek občasným krikom, mrnčaniu a hádzaniu sa o zem, každá podľa toho, čo jej je vlastné (ja tuším nie som tá, čo sa hádže o zem). Proste je mi fakt dobre doma.

Napriek tomu som sa cítila "vo svojej koži" aj tu, pri bubnovaní a tvorbe s deťmi. Priam ma tieto chvíle povznášali nad prízemne ladené fyzické pocity tehotenstva, ktoré pre mňa opäť, už tretíkrát je obdobím pochybností o sebe, pretože nevládzem. Vždy začudovane krútim hlavou nad výrokmi o žiariacich tehotných ženách, ja sa cítim o dosť bližšie sušenej hruške. Ej ale dnes sypem. To som asi rada, že som opäť tu, virtuálne vás zdravím, na niektorých z vás myslím konkrétne, niektorých z vás asi nepoznám, ale som vďačná, že aj moje unavené tehotné ja tu smie niečo napísať.

If you haven't had a chance to visit Biennial of Illustrations Bratislava and our workshop "How to get to Africa" based on the lovely book Kde je Afrika?, there will be the last chance tomorrow at 10:00 in Kunsthall.

I've enjoyed doing these workshops so much! Both with our girls present and without them. I loved playing and singing with the kids who are not my own, meeting them through the very moment of music. Music therapy is my main working context and I surprisingly felt confident and happy even after these three and something years of  being home with my own.

This experience of work done and enjoyed lifted me up a few times from my own gravity of pregnancy. The workshop will continue every month, on the first Tuesday at 10:00 in Bibiana.

Ďakujem Katke mojej za tieto fotky a zajtra možno nafotím niečo aj ja: