Napriek pocitu, že to trvá večne a že už viac šiat neodložím alebo viac balíčkov nerozbalím, tie obdobia vždy zrazu pominú a my by sme si priali znovu to môcť vidieť. A povedzme si úprimne, nezdokumentovali sme si to.
Teraz je pre ňu takou témou Gina. Číta sa to Gina. Je to jej imaginárna kamarátka, ktorá ochotne vstupuje do hry vždy, keď Agátka niečomu nerozumie, nevie sa s tým vysporiadať, alebo jednoducho je to praktické.
Tento príspevok je pokusom o uchopenie si tejto spomienky.
Ginin portrét Agátka prilepila na dvere uprostred bytu. Gina's portrait hanging on the door in the center of our home.
Téma smrti sa opäť raz objavila, keď sme na chalupe pochovávali mŕtvu myš bez hlavy:
"Ale Gina zomrela a potom sa znovu narodila a už je zdravá."
Keď dostala nejakú sladkosť a navrhli sme, že by sa s niekým mohla podeliť. Napríklad s kamarátkou alebo so sestrou.
"ÁNO!! Podelíme sa s Ginou. Nie nie, Inke už nezostane. To je mi ľúto, Ini..." (hladká Inku empaticky po líčku).
Keď niečo nemôže zjesť.
"Ale Gina môže kravské mlieko! Áno (s obrovskou nádejou a prajnosťou v hlase), ona už má štyri roky a už môže mlieko! Dokonca aj maslo!"
"Aj Gina má v brušku bábo! Narodí sa jej Gino, Bina, Zina, Dina a ... a ... Vena." (nuž, štvorročnej Gine prajem veľa síl)
Ach, tak rada by som si toho pamätala viac. Predvčerom nastal obrat, kvôli ktorému mám pocit, že obdobie Giny sa schyľuje k záveru. Zrazu povedala "Ja som Gina." a dnes povedala niečo podobné.
Schopnosť dieťaťa nájsť si svoje spôsoby vyrovnávania sa so svetom sú fascinujúce. Ich reziliencia a vnútorná sila pri všetkých tých nárokoch a rýchlosti ich vývinu, je obdivuhodná. Myslím, že pre Agátku bola Gina skrytým alteregom, ktoré veci zvláda a má ich tak, ako by chcela.
Zdá sa mi, že čoskoro už Ginu nebude potrebovať. Alebo prídu ďalšie veľké otázky a Gina sa vráti.
Agatka used to be passionate about changing her outfits. Then (or was it before?) she would pack and wrap things up in bags and packages all day long. Packages containing many little items wraped in paper, respectively.
Although those passions made us nuts, they just ceased and we regret not having enough pictures and memories of it.
This post is my attempt to keep a memory of another big topic - Gina. Gina (read Geena) is Agatka's imaginary friend who steps in whenever Agatka needs her, or has trouble accepting or understanding something.
Like death. After burying a headless mouse during vacation, she said "But Gina died too and then she was born again and she didn't hurt at all."
Or concerning her diet. "Gina can eat milk! She couldn't either but now she's four and she can! Even butter." Hear the huge hope and joy in her voice please!
"Yes, I will share this cookie! With Gina. No, no, Inka, there is none left for you, I'm so sorry..." (sympathetic tone and a hug to her little sister)
"Gina is pregnant too, mommy! She will have Gino, Bina, Zina, Dina and ... and ... Vena." (what a mom, at only four years old)
I think this period is coming to its end though. She said "I am Gina" twice these days and so the roads connect. Her imaginary friend, perhaps an alterego who manages things well and whose life is according to her wishes. Agatka who created her own instrument of resilience - her own Gina. The vast world, the big questions, their own deveopmental challenges. These little children do know how to do it all.
