Deväť a desať/Nine and Ten

V Bratislave je šialené teplo. Človeku sa ťažko bdie aj spí. Deti sme dnes chystali do postele, keď vyšla nová "keška". Skrýša v hre geocaching. Agátka s Rasťom a jeho bratom sa nadšene vychystali, Agátku Rasťo pritom nechtiac zrazil na zem. Osušili sme slzy a Agátka si rýchlo nasadila späť slnečné okuliare a sandále, akoby nič. Moja otázka, či si ide so mnou čítať do postele, vyznela smiešne. Ale to, že unavená, ešte ani nie 18 mesačná Inka, v tielku a nohavičkách pripravená na spánok, sa zavesila na Rasťa a mne nadšene kývala na rozlúčku, ma tu zanechalo bez slov.

Tak si  tu sedím sama v tichu, unavená zvnútra i zvonka a samozrejme, že si vychutnávam to prázdno. Vo mne je plno už 12 týždňov, a tak chvíle, kedy som akože sama, patria myšlienkam na to, čo je pred nami.

Neviem počas týchto dní celkom nájsť odhodlanie písať sem, pretože takéto rozryté útržkovité myšlienky sú čitateľné viac mne, než niekomu inému. Tá deviata a desiata ruka, hoci nenápadne, no predsa roztočila môj život, náš život. Tak to má byť. Ostatné musí ísť bokom.

Strávili sme teraz dva týždne na chalupe, pár dní aj s našimi a so Samovcami. Bolo to krásne byť takto pár dní s vami. Objímame vás a chýbate.

Na chalupe sme videli štyri lastovičie mláďatká ako sa postupne naučili lietať. Je to téma môjho materstva a ja si stále pripomínam a silno prežívam, aké je to krásne stávať sa nepotrebným.

The weather is so hot that both being awake and sleeping feels difficult. The girls were ready for bed when a new geochache appeared on the map and my husband Rasto jumped up followed by the freshly awakened Agatka and Inka to go for it. Ina, not yet 18 months old even waved me a merry goodbye when I proposed to go to bed together to be breastfed. (Should I ask for more new geocaches?)

So I'm left here with my thoughts and tired body, blessed by the new gift of 12 weeks now. The ninth and the tenth hand in our family are hidden, yet they've been spinning my world these weeks. It is good, all the other things are less important. My thoughts are all over place and I have trouble posting though.

We've spent two beautiful weeks in my parent's village house. We had a chance to watch four baby swallows learn to fly and leave the nest empty. It is the central theme of my motherhood and I remind myself and love the fact that I am slowly, but undoubtedly becoming unnecessary.

We're sending our love to Prague to our dear ones, thanks for the precious days together.