pondelok 14. marca 2016

O spoločnom spánku, časť prvá. Dojčenie.

“Human maternal and infant biology likely coevolved in a context of close physical contact and some approximation of frequent, „infant-initiated“ breastfeeding. Still, mothers and infants commonly sleep apart from one another in many western societies, indicating a possible „mismatch“ between cultural norms and infant biology.”  Lee Gettler a James McKenna

Antropológ James McKenna rád spomína na svoje rodičovské začiatky, kedy sa snažil porozumieť spánkovým potrebám svojho syna. Zistil, že ho dokáže „pomýliť“ a uspať tým, že pri ňom leží a zhlboka dýcha, akoby sám spal. Tiež zistil, že keď vedľa neho spí, syn spí dlhšie a pokojnejšie, než bez rodiča. Odvtedy vraví: „Kedykoľvek môžete spať pri svojom bábätku, robte to.“

McKenna venoval tejto pomerne osobnej téme výskum. V štúdii z roku 2011 (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3057899/)
analyzuje pozorovanie vzájomného správania sa matky a bábätka počas troch nocí. Do štúdie sa zapojilo 26 matiek a ich 26 bábätiek, z toho 12 párov rutinne spiacich spoločne a 14 párov rutinne spávajúcich oddelene. Bábätká sa vekom pohybovali okolo 7-18 týždňov.

McKenna zaznamenal fascinujúci a dobre zohratý nočný tanec spoluspiacich mám a ich detí. Infračervené video, EEG, elektromyogram (zachytávajúci aktivitu svalov), eletrookulogram (záznam očných pohybov) zobrazili simultánne prebiehajúce zmeny medzi fázami spánku, aktivitou srdca, činnosťou mozgu a synchronizované pohyby matky a dieťaťa.

McKenna však zaujímala najmä frekvencia a dĺžka kojenia. Zistenia boli jednoznačné -páry spiace spolu sa kojili viackrát a medzi kojeniami mali kratšie intervaly, než dvojice, ktoré spali oddelene. Tento rozdiel bol signifikantný – samostatne spiace bábätká sa v priemere kojili 2,8 krát za noc, zatiaľ čo bábätká spiace pri svojich mamách sa kojili v priemere 5,8 krát za noc. Interval medzi dojčeniami sa u samostatne spiacich detí pohyboval okolo 145,9 minút, zatiaľ čo u bábätiek spiacich pri mame okolo 91,3 minút. (výrazy "dojčenie" aj nespisovné "kojenie" používam ako synonymá a vlastnými sympatiami sa odvolávam na definíciu pojmu laktačnou poradkyňou Luciou Groch Michoňkovou)
Matka a jej dieťa počas experimentálnej noci.

Ak teda dieťatko spí vedľa svojej matky, kojí sa oveľa viac. To na prvý pohľad nie je veľmi atraktívny výstup. Všeobecne sa mi javí, že v našej spoločnosti dúfame v čo najnižší počet nočných kojení. McKennov pohľad preto miestami prevracia tento západný kultúrny koncept nohami hore, alebo čítajúca matka zapochybuje, či na hlave náhodou nestojí práve pán James.

S frekvenciou dojčenia však súvisí riziko syndrómu náhlej detskej smrti (SIDS). Čím viac je dieťa dojčené, tým je riziko nižšie. Vennemann uvádza, že plné dojčenie bábätka znižuje riziko SIDS o 50% a aj čiastočné dojčenie sa ukazuje ako protektívny faktor (http://pediatrics.aappublications.org/content/123/3/e406). Téme SIDS sa budem viac venovať v samostatnom príspevku.

McKennova štúdia teda poukazuje na vzájomný posilňujúci vzťah medzi spoločným spaním a kojením a autor, ako antroplóg, upozorňuje na ich neoddelitenosť v histórii ľudského rodu.

V porovnaní s inými cicavcami, ktorí nechávajú mláďatá v hniezde na dlhšie časové úseky, má ľudské mlieko (tak ako mlieko ostatných primátov) nižší podiel tukov a proteínov, čo vedie ku častejšiemu kŕmeniu a rýchlemu tráveniu. Primáty nosia mláďatá na vlastnom tele, nezanechávajú ich samé v hniezde, no kontinuálne a na požiadanie mláďatkam poskytujú prístup k materskému mlieku.V porovnaní s náhradným mliekom vytrávi materské mlieko rýchlejšie. Materské mlieko tiež obsahuje leptín. Ten súvisí s reguláciou prísunu potravy. Kým náhradné mlieko má v popisnom letáku uvedené koľko a ako často je ním vhodné dieťa kŕmiť, pri materskom mlieku nič také potrebné ani vhodné nie je. Leptín pomáha bábätku samotnému regulovať si príjem materského mlieka a dieťa samé najlepšie rozpoznáva, ako často a koľko mlieka potrebuje vypiť. Všeobecne platí, že dojčené dieťa pije mlieko častejšie, než dieťa kŕmené umelým mliekom, ktoré v tráviacom systéme zostáva dlhšie prítomné. Materské mlieko napríklad obsahuje výrazne menej kazeínu, je teda pre tráviaci systém dieťatka menej zaťažujúce a jeho spracovanie trvá kratšie.

Oproti ostatným primátom je ale ľudské dieťa ešte viac závislé na blízkosti a kontakte s matkou kvôli svojej nezrelosti a krehkosti pri vstupe do života. Nepretržitú blízkosť môžeme pozorovať v neindustralizovaných spoločnostiach, kde kontakt medzi bábätkom a matkou trvá počas celých 24 hodín dňa a je charakteristický častým kojením (Meredith Small v skvelej knihe Our Babies, Ourselves uvádza o kmeni !Kung v Botswane, že dieťatká dojčia v priemere 4,06 krát za hodinu počas dňa).

Napriek tomu, že WHO v roku 2002 vydalo odporúčanie výlučne dojčiť do 6 mesiacov veku a pokračovať v dojčení do 2 rokov a prípadne ďalej, v 6 mesiacoch dojčí len okolo 11% populácie. Jedným z hlavných dôvodov na predčasné odstavenie je podľa Kentovej (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16510619) názor, že matkine mlieko je nedostatočné. K tomuto dojmu vedie matky a mnohých pediatrov to, že sa dieťatko dojčí „tak často“, najmä v noci. Snaha, ktorá sa začne prikrmovaním, sa potom čoskoro končí odstavením.

Niekoľkoročný austrálsky výskum kolektívu okolo spomínanej Jaquline Kentovej pritom preukázal, že neexistje univerzálny „dobrý“ vzorec dojčenia.

71 matiek a ich 71 zdravých, plne dojčených, detí zapojených do štúdie sa dojčilo 6-18 krát denne (v priemere 11 krát), v rozostupoch 4 minúty, až 11 hodín. Jedno dojčenie poskytlo dieťatku objem mlieka medzi 0 až 240g, a to tvorilo 0 až 100% mlieka v prsníku.

Matky a ich deti pritom zažívali celé spektrum dojčenia, od „cuckania“ bez pitia, cez dychtivé pitie, až po dojčenie v polospánku. Nočné kojenie tvorilo dôležitú časť prísunu mlieka u väčšiny detí (64%). Medzi 4. a 26. mesiacom veku sa miera nočného kojenia nemenila, nie je teda na mieste ani tlak na matky, že trojmesačné, či staršie dieťa by malo prespať noc samé. No v spektre bábätiek boli aj deti, ktoré sa v noci nekojili, a naopak také, ktoré sa počas noci kojili dokonca viac, než cez deň. Všetky deti sa dojčili na požiadanie a úspešne, bez potreby dokrmovania. Tieto zistenia sa zhodujú so zisteniami iných autorov, ktorí uvádzajú, že kalorický prísun z materského mlieka je často naklonený smerom k noci, najmä v druhej polovici prvého roka (napríklad Imong v roku 1989).

Mlieko nie je „slabé“, ani ho nie je málo, keď sa dieťa kojí často. Štúdia preukázala, že tvorba mlieka je absolútne individuálna a vychádza z potrieb dieťaťa. Niektorým matkám zapojeným do štúdie sa počas šiestich mesiacov pozorovania zvýšila kapacita prsníkov, čo znamená, že organizmus matky sa potrebe svojho dieťaťa dokáže prispôsobiť.

Podľa Mobbsa (http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/apa.13034/epdf) je ale kojenie ohrozené práve prerušením kontaktu medzi matkou a dieťatkom a tiež poskytnutím náhrad namiesto prsníka. Prvé prisatie iniciuje intenzívnu tvorbu mlieka, ale je aj začiatkom špecifickej komunikácie medzi mamou a bábätkom na úrovni všetkých zmyslov. Tá je základom pre ďalší emocionálny a neurologický vývin (u výlučne dojčených bábätiek magnetická rezonancia ukázala väčší objem bielej mozgovej hmoty, podkôrovej šedej hmoty a hrúbku kôry v temennom laloku mozgu, ktoré súvisia s kognitívnymi schopnosťami a IQ jedinca. To koreluje so zisteniami, že výlučne kojené deti majú v dospelosti vyššie IQ a lepší kognitívny výkon (http://www.babyimaginglab.com/What_Were_Finding!_files/breastfeedingAndBrainDevelopment.pdf)). Pokiaľ je mame a dieťaťu odobratá možnosť raného a pokračujúceho kontaktu, kojenie málokedy vydrží dlhšie, než tri mesiace. Veľa sa hovorí o umožnení bondingu a kontaktu na pôrodnej sále, no akoby chýbala ďalšia kontinuita tejto potreby vo verejnej diskusii. Príkladom je tabuizovaná téma spoločného spánku matky s dieťaťom. Matky sa často boja spať so svojím dieťaťom, alebo ak s ním spia na spoločnom lôžku, hanbia sa o tom otvorene hovoriť napríklad s pediatrom.

Napriek tomu aj v západnej kultúre zažíva spoločný spánok renesanciu. Matky k tomu vedú emocionálne aj praktické dôvody, hoci mnohé z nich (podľa Helen Ballovej až 80-85%) o tejto možnosti pred pôrodom neuvažovali.

Hoci spoluspiace matky dojčia dieťa dva až trikrát častejšie za noc, než matky spiace oddelene, ráno si pamätajú len okolo 60 % kojení, pretože prebehli automaticky, v polospánku a bez vyčerpávajúceho vyrušenia.

McKenna (2015) odporúča používanie termínu „breastsleeping“ v záujme zdôraznenia väzby medzi dojčením a spánkom pri mame (v náručí, v šatke, v posteli). Dojčenie je tak jednoduchšie, pretrváva do vyššieho veku dieťatka a je sprevádzané neprerušovanou blízkosťou medzi mamou a bábätkom. Z psychologického, fyzického aj sociálneho hľadiska sa matka s dojčeným bábätkom výrazne líši od dvojice, ktorú tvorí matka a nekojené dieťa. V našej spoločnosti sa však črtajú dve normy – dojčenie a umelá výživa. Je to na mieste v prípadoch, kedy dojčeniu stoja v ceste zdravotné, či sociálne prekážky. Je to citlivá téma. Niekedy kojenie naozaj nie je možné. Na mieste je skôr otázka, či podpora, služby a reklama prúdiace k ženám počas prípravy na materstvo, či počas prvých mesiacov po pôrode, vychádzajú z poznatku, že dojčenie je pre ženu aj dieťa najlepšie a na jeho umožnenie je esenciálny neprerušovaný kontakt medzi ženou a jej dieťaťom. Aj počas spánku. Vzhľadom na to, akú dominantnú časť histórie ľudské mláďatá nemali inú možnosť na prežitie, než dojčenie a stály kontakt s mamou, je na zváženie, či je ponuka alternatív adekvátna. Mohým ženám by sa pri lepšej podpore darilo kojiť dlhšie a lepšie.


Na dnes končím. Utekám do postele za deťmi.


Súvisiace témy:
Dojčenie a zdravie matky.
(http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23743465)

Bartick a kolektív v štúdii z roku 2013 píše o korelácii medzi suboptimálnou dĺžkou dojčenia a rakovinou prsníka, infarktami a vysokým krvným tlakom u žien Dojčiace matky chráni niekoľko faktorov – tvorba mlieka obmedzuje abnormálnu aktivitu buniek v prsníkoch, nižše hladiny estrogénu a nižší počet menštruačných cyklov znižujú riziko ochorenia a dojčiace ženy tiež majú tendenciu jesť výživnejšiu a zdravšiu stravu. Protektívny efekt sa javí byť vyšší u žien, ktoré kojili dlhšie. 

Ťažkosti s tvorou mlieka, či s prisávaním nie sú len chorobou modernej doby. Článok A History of Infant Feeding (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2684040/) poskytuje zaujímavé čítanie o histórii laktačných problémov, o dojkách a vynáleze umelého mlieka.

8 komentárov:

  1. Odpovede
    1. Vrz mila, dobre, unavene, sialene. Opat raz zivot hore nohami :-) ale uz viem, ze to hrozne rychlo prejde a ze ten maly cloviecik bude takyto bezbranny a odovzdany uz len par mesiacov. Tak si to uzivam.

      Odstrániť
  2. Na základě dvou osobních zkušeností potvrzuji, že pan McKenna má pravdu. :-) I když mě to noční kojení někdy už vyčerpávalo, stejně to zpětně hodnotím jako nej období s dětmi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vdaka! Vy mate skvele tie postele. O nocnom kojeni by sa toho dalo rozpravat vela, ze? Vieme svoje.

      Odstrániť
  3. Pripajam sa k spoluspiacim mamam - musim priznat, ze ma na to naviedol pri prvom dietati moj muz, potom to uz bolo automaticke a pre mna velmi pohodlne. S vynimkou chorob a rastu zubov sa ale nase deti v noci budili malo, asi 2x za noc, kojenie prebiehalo fakt v polospanku par minut.
    Tlak okolia vie byt ale riadne neprijemny. Nezabera ani argument, ze mne je to takto o dost pohodlnejsie.
    A trochu nepochopitelny pre mna je aj pristup z krajiny, kde zije moja sestra a je tam velmi preferovany prirodzeny porod v domacom prostredi, bonding a podobne, ale paradoxne cim skor po porode dat dieta do vlastnej postele do inej izby...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Velmi dobre spracovany clanok, dakujem! Pripajam sa k matkam, ktore spia s dietatom v posteli a dojcim 15 mesiacov. To, co mi este pred pol rokom pripadalo uz neskutocne vycerpavajuce sa paradoxne stalo tym, co ma naplna energiou a laskou a su to najkrajsie chvile.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Společné spaní v noci ano. Ale tříměsíční syn to vyžaduje i přes den. V noci spí přisátý, jakmile se pustí, je vzhůru a hned se chytne, protože mu raději pomůžu, než by řval. Přes den chce také spát přisátý, nekojí se, spí. Nošení, houpání, drncání v kočárku nepomáhá. Dudlík už vůbec ne. Chce spát přisátý u mámy. A tady máme problém - mám ještě jednoho syna, dvouletého, nekojeného. Při kojení mě tluče, malého se taky snaží plácat, ječí a dožaduje se všelijak pozornosti. A když po kojení jdeme ven, malý řve a řve. Hledám venku lavičky, kde by to šlo, protože má možná ještě hlad??... Ještě, že už je počasí... jinak se prostě uřve.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je ťažké. Ja som vždy ťažko niesla to, že moje deti spia na prsníku. Fungovala nám potom už iba šatka...

      Odstrániť