nedeľa, 8. mája 2016

Dve knihy o nádeji

Už sú také ošúchané. Teraz sa ani nevracajú do police.

Nádherné úterý Daisy Mrázkovej. Keď som ju prvýkrát čítala Agátke, mala som pocit, že musím začať tancovať. Smieť tak vidieť život z perspektívy utorka, či nedele. A uvidieť reťaz udalostí, ktoré očarujúco plynú jedna z druhej. Mimovoľne, len tak. A občas posplietajú novú nádej. Ako tu, s bábikou slečnou Jolantou.

Napríklad, kam odletela čajka, ktorú som kŕmila v apríli z balkóna. Alebo, čo obedoval ten starý pán po tom, čo som si od neho kúpila Nota Bene. Alebo či nenakričala moja dobrá priateľka na svoje deti po tom, ako ma stretla minule v zádrapčivej nálade.

Stará žena končí príbeh slovami "Som rada, že som sa ťa dočkala, utorok."

Mimovoľne. Plynie, splieta sa. Nádej.



Vojna, ktorá zmenila Rondo, od ukrajinských autorov Romany Romanyšyn a Andrija Lesiva. Krásne, krehké mesto Rondo je akoby posplietané z toho najjemnejšieho vánku. Jeho obyvatelia píšu básne a pestujú kvety. A tie kvety spievajú.

Kým do mesta nepríde Vojna. Danko, Fabian a Zorka ju prosia, aby odišla. No nepočúva ich. A tak začnú hovoriť jej rečou. Snažia sa ju trafiť do srdca kamienkami a črepinami, ktoré na nich hodila Ona. Lenže je to márne, pretože Vojna nemá srdce.

Len Rondo má srdce, hoci popraskané. A aj ten najmenší lúč a aj tá najkrehkejšia pieseň môžu Vojnu poraziť.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára