Dala som nedávno Agátke veľké plátno a ona ho s chuťou pomaľovala. Je fascinujúce mať obraz, ktorý je naozajstnou abstrakciou bez zámeru a výpovede. Je to len dokonalé stelesnie jej aktuálneho motorického stupňa vývinu. Páčia sa mi farby, ktoré si vybrala a pevne verím, že tie najväčšie ruky u nás doma čoskoro navŕtajú dieru do panelu. Zatiaľ zvukomaľbujeme.
Ďakujem tiež Maruške, mojej priateľke profesionálnej Montessori mamke, za upozornenie na nastavenia komentov na tomto blogu. Už nie je potrebné byť registrovaným užívateľom, môžete komentovať aj anonymne a teda opäť upozorňujem na giveaway, ktorého deadline sa blíži. Inak dostane môj brat novorodeneckú hračku k programovaniu :-).
Ano, fascinující. Mám moc ráda dětská abstraktní díla.
OdpovedaťOdstrániťTak som za Vami zasla na kopecek a potesila si dusu. Prajeme vam vsetkym krasne leto!
OdpovedaťOdstrániťkam sa hrabe jackson pollock? ;) farby fakt dobre, rozmyslam, ci ich fakt vyberala, alebo brala, ako prisli.
OdpovedaťOdstrániťmonika m.
To je jej temperova klasika. Pri ceruzkach si vybera dve - svetlofialovu a tmavofialovu. V temperach ide vzdy cierna a tyrkisova. Ale keby mala ta temperova sada ziarive fialove, tak neviem, neviem... :-)
Odstrániťtak toto by som si zavesila aj do obyvacky...:)
OdpovedaťOdstrániťvdaka Wera!
OdstrániťNádherné... Agátka je jednoznačne po svojich rodičoch!
OdpovedaťOdstrániťUz sa tesime na vasu geneticku kombinaciu. Dakujem, Linduska.
Odstrániť