piatok 3. apríla 2015

Apríl / April

Ubehol približne rok odkedy som začala s ôsmimi rukami. Blogovanie som si veľmi obľúbila. Chcela by som písať viac, chcela by som viac tvoriť, chcela by som hrať na nástroji, s ktorým som prežila svoj predmaterský život, chcela by som nahrávať detské pesničky, chcela by som viac šiť... Ale dala som si záväzok, že toto nebude frflací blog, tak to takto písať nebudem.

Deti rastú tak rýchlo a teraz je ten čas, kedy ma potrebujú počas poobedňajšieho spánku vedľa seba. A teraz chcú, aby som si k nim vedela bez ďalších ambícií sadnúť a len tak počúvať o Agátkiných imaginárnych priateľoch. “Mami, bola som s Gindžou a ona spadla, tak si dala leupokast na prst. Ale už ju to nebolelo, lebo ona je ešte malé bábätko. Ona je už veľké dievča a v brušku má vajíčka. A my sme boli spolu a ju bolí ten prst. Tak sme si dali ten leupokast. A zahojilo sa nám to. Ja už som tiež veľké dievča. A Gindža má ostrihané vlásky.... A Gindža...”

A Inka ako doplnkový spoločník sprevádza nastolenú realitu, ktorá tu už bola pred ňou. A niekedy s tichým úsmevom, inokedy s bojovým pokrikom presne vie, ako sa do tej reality zapojiť. Mať tieto dve deti je krásne. A nie je to málo. A nie je to málo ani v dni, kedy im stihnem akurát tak navariť, oprať, nakresliť, nadojčiť ich a ísť sa hojdať. Je to veľa, je to presne toľko, čo potrebujú. A som vďačná. Ale ešte sa to aj veľmi potrebujem učiť, byť vďačná a nechcieť priveľa, nechcieť viac, než teraz dokážeme.

It's been about a year since I started this blogging and I have enjoyed it very much. I would love to write more, sew more, create more, play on my violin again, record songs for kids... but it is not yet possible. I do not want to complain here though. We are very well. I am well and happy.

I want to learn to be thankful for what is possible for us right now. There are days when I do nothing besides cooking, washing, drawing and playing with the girls, breastfeeding and listening to Agatka's stories about her imaginary friends. But oh...it it is just enough as it is exactly what the two of them need.

 Varenie má štýl vďaka krásnym tanierikom, ktoré nám vyrobila Agátka.
Little plates made by Agatka. Cooking pretty.


Ghí. Ghee.
Rozrobené projekty... Works in progress..

 
Čakajú. Waiting.
 Moje milé. My own.

6 komentárov:

  1. vsetky tieto "zenske" (mozno aj muzske, ale tie velmi nepoznam) blogy mi potvrdzuju, ze byt tvorivym je pre cloveka uplne prirodzene, klucove (a to by bolo zase na dalsiu debatu - poznas tu vachovu tezu: Tvorca tvori tvorcu?)
    a je tolko smerov, tolko ciest, kde sa da tvorit. ja niekedy panikarim z toho, co vsetko chcem este urobit - vytvorit a neviem, co mam uprednostnit.
    tie agatkine riadiky, ach!

    a ozaj, dakujem za inspiraciu, kupila som si yaloma a bavim sa.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Monika, dakujem Ti za tieto slova. Aj ja som prave docitala dalsieho Yaloma a oj ako dobre. Ta tvorivost povznasa a zaroven pripomina cloveku, ako je nutne ukotveny v kazdodennosti, co nie je vzdy prijemne. Ale nejde to len vznasat sa... vdaka, ze citas a ze si takto ku mne blizko cez blog i vo stvrtky.

      Odstrániť
  2. juuu, imaginarni priatelia - uz aj hanka ma take kamaratky, agatku a barborku podla jednej knizky, a este aj pes Fido tam je. a najnovsie jej stale volaju tito kamarati a my s Risim musime s nimi volat :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Učím se to taky. Nechtít víc, plynout, spokojit se s tím, co je, co zvládám. Děti mě "zpomalují" a je to tak dobře.

    OdpovedaťOdstrániť