Teší ma vidieť východy slnka, byť s Inkou sama. Zároveň, čím som bližšie k pôrodu, tým menej vecí sa zmestí do toho základu, ktorý vládzem a som ochotná robiť. Ale rána s Inkou tam sú.
Ina got up after 5 am these two following mornings. I am not trying to be funny, it really made me happy after weeks of getting up between 4 am and 5 am.
It's stunning to see the sun coming up and being with Inka only. As our due date slowly approaches, I let less and less things in the basics I am willing and able to do. These mornings with Ina stay though.
Tak to je posun! (Taky bez vtipu.)
OdpovedaťOdstrániť(Když si vzpomenu, že se Sárou jsme půl roku vstávaly ve tři ráno, je mi z toho fyzicky zle ještě dneska. Fakt. Bylo to přes čáru. Ale vydržely jsme. Jen zpětně to vidím jako šílenství.)
polroka... Zuzi. Vydesila si ma, aj povzbudila, ze nie sme na tom tak zle. A myslim, ze sa minutu po minute presuvame k siestej. Dakujem Ti!
OdpovedaťOdstrániť