sobota 31. mája 2014

"Binec v bytě, šťastné dítě." (?)

Na blogu sa dá vytvoriť fascinujúca ilúzia dokonalosti. Aj fotky sa dajú nafotiť a povystrihávať tak, aby nebolo vidno neporiadok alebo uplakané dieťa, alebo tie otrasné kachličky. (Ubezpečujem vás, že dnes tu máme neporiadok, uplakané dieťa aj otrasné kachličky.)

Ako som tak bezmocne pozorovala rýchlo sa množiaci neporiadok s plačúcou Inkou na rukách, naša staršia dcéra sa spontánne, ako ešte NIKDY, začala hrať s farebnou ryžou (surová ryža, potravinárske farbivo, soľ).

Živelne, s vášňou a v plnom sústredení presýpala, naberala, "ryžovala" (ako na Aljaške, odkiaľ to má?), vysýpala, sitkom oddeľovala soľ od ryže a prstom písala. A ja som nezvyčajne beztresne všetko fotila, lebo ma na chvíľu vôbec nevnímala.

Občas si nie som istá, či je viac aktivít, ktoré ocení alebo tých, ktoré odmietne. Dnes ráno som si v duchu nadávala za to, že do momentálneho domáceho chaosu pridávam ešte aj zelenú ryžu. A teraz len spokojne sedím, usmievam sa a popíjajúc bezkofeinovú kávu pohľadom hladím dve spiace dievčatá.

A ďakujem Agátke, že nám dnes načistila vajcia do domáceho špenátu, ktorý moja mamka vypestovala v záhrade. Toto a ešte viac je toho, čo ma dnes pozdvihlo nad momentálny chaos u nás doma. Ďakujem.



 






6 komentárov:

  1. ahoj miriamka,
    z tejto aktivity som v rozpakoch: skusala som ju s chlapcami, ale tacka netacka, ryza vsade - hlavne damian ju vysypal, kade mohol :) co som cakala, vsak? aspon sme vsak skusali farbenie, to sa im pacilo. u nas mala velky uspech pena na holenie so skrobom.
    monika mark.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Monika, dakujem, ze si napisala! Do toho urcite vstupuje vela faktorov - napriklad to, ze ju robili spolu viaceri, co vnasa novy rozmer spolocnej srandy, alebo vek, alebo to, ci su alebo nie su zvyknuti respektovat tacku. Ale aj to, ze mozno v ramci tej aktivity objavili nieco, co im pripada zaujimavejsie, nez len presypanie (napriklad hadzanie ryze).

      Co by sa s tym dalo? Rozmyslam...
      1. rozsirit pracovnu plochu, ja som to najprv riesila plachtou, ako tu: http://osemrukdoma.blogspot.sk/2014/04/cierne-kamienky-little-black-stones.html
      postupne plochu ohranicujucu senzoricku hru zmensujem

      2. aktivitu ponuknut kazdemu osobitne - v rozdielnych casoch, alebo na oddelenych plachtach

      3. ponuknut iny druh nastrojov - male nadobky na presypanie pre Damiana alebo naopak nieco sofistikovane pre velkych chalanov - odmerky na pecenie, aby mohli pozorovat objem v praxi, alebo zatvaratelne nadobky, alebo flasu s lievikom, atd.

      4. alebo ist s prudom a dozu s farebou ryzou zobrat von na luku a uzit si spolu srandu, hadzat a zahrabat sa. Moj Rasto vzdy povie - "ja som bordelar a ty tu furt upratujes, ale ty si ta, co robi totalne neporiadne aktivity doma, nemas z toho nervy? Nemala by sa tato aktivita robit vonku?"

      5. snazim sa na vsetko pozerat ako na "vodu na mlyn" - ked Agatka rozsype, berieme lopatku a zmetak, ucime sa hned po sebe odpratat a vidiet vaznost veci - neporiadok znamena, ze sa hra zastavi a musime upratat, vacsinou material uz aj vyhodit. Ale s pokorou priznavam, ze teraz je tato cast pre mna nesmierne narocna, lebo vacsinou mam Inku na rukach.

      6. ponuknut "messy activity" vtedy, ked je dieta najmenej "in a messy mood", vtedy, ked nie je unavene, ked prejavuje chut do hry a skumania sveta. V tomto ja dost zlyhavam, lebo niekedy takuto aktivitu vytiahnem z nudze, aby som oddialila zlu naladu alebo spanok a vtedy to dopadne tak, ako si pisala aj ty...


      Odstrániť
  2. Ja len tolko: chybaju nam vase kachlicky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ked ich budeme menit, poslem v darcekovom baleni... neviem ale, ci nie je lahsie vymenit byt, nez kachlicky. v tom pripade vam posleme cely byt. objimam ta.

      Odstrániť
  3. hej hej, miriam, mas pravdu - najlepsie moznosti by boli: kazdy osobitne alebo luka. ale ked luka je sama o sebe pre moje deti 100 krat zaujimavejsia :)
    tu ide skor o mna a schopnost prijat ten chaos. ovela lepsie sa to zvlada s cudzimi detmi, to je jasne.
    este postrehy z mojej kuchyne:
    v hraniciach sa drzal najviac tomas (najstarsi), najmenej damian, ale nemyslim, ze to je vekom, skor povahou (tesime sa na pubertu).
    a velmi zaujimave je, akym sposobom k tomu pristupovali - hlavne rozdiel medzi dvomi starsimi, uzasne. (tomas 7, simi 4,5) jeden vytvaral, druhy bol hlavne na tie hapticke zazitky - potreboval sa toho dotknut aj bruchom :)
    teraz mam doma bielo - oranzovo - cerveno - zelenu ryzu, ktoru mi je luto vyhodit, mozno z nej nieco vytvorime.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to znie hrozne zaujimavo! ked uz mas deti viac, tolko roznorodosti sa da pozorovat a len zasnut (a tesit sa na pubertu). tu ryzu si mozete aj odlozit v doze niekam do skrine a znovu ju objavit, ked sa minu zasoby a pocas zufaleho hypoglykemickeho materskeho poobedia budes hladat zapatrosenu cokoladu, no najdes magicku farebnu ryzu a na chvilku bude o chlacov opat postarane(?). Ale ak nieco vyrobite, zaveste na blog! aby sme videli

      Odstrániť