Rapotanie stroja ma počas týchto dní čakania upokojuje. Dnes po dvoch týždňoch horúčok išli dievčatá opäť samé s Rasťom niekam von a ja som sa dychtivo, ako vysmädnutý hroch, vrhla do kolísavej náruče samoty a rytmického drkotania ihly. Systémom od oka, rýchlo a ešte, že ma nevidí moja pedantná mamka. Dievčatám som ušila dva nosiče Mei Tai. Agátka po takom túžila, odkedy sme šili jeden pre utečencov a dokonca si pýtala aj takú istú látku (a to v ponuke bola aj ružová!).
Inak sme po chorobe oťapení (viď foto dievčatá), ale vďační, že Vĺča horúčky prečkalo v bezpečí maternice.
The rattle of sewing machine calms me down these days, waiting
for our third baby. I eagerly made two carriers for the girls while Rasťo took them to the store today. I felt like a thirsty hippo finally reaching a lake. Agatka has been asking for this carrier ever since we had made one for a family from Syria. The little moms are ready, the baby may come now.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára