Až časom sa mi podarilo optimalizovať túto aktivitu tak, aby napriek
svojej neštrukturovanej podstate mala vonkajšiu štruktúru a nemusela som
zbierať kamienky po celej izbe. Chcela som, aby Agátka mohla byť v hre čo najviac slobodná a samostatná. Pomohlo nám:
Kúpili sme ich v IKEA.
Jednoduché, krásne.
Bought at IKEA. Simple and pretty.
1. Podložka dostatočne veľká vzhľadom na motorické schopnosti
dieťaťa. Nám poslúžila plachta (Tácka pre ročnú Agátku netvorila
dostatočne veľký priestor na kontrolovanú hru.)
Plachtu na konci aktivity jednoducho zdvihneme za okraje a zhrnuté kamienky presypeme naspäť do krabičky.
2. Priestorové a časové ohraničenie.
Aktivita
má svoje stále miesto v krabičke na polici a jasný začiatok (Agátka
prejaví záujem) a koniec (kamienky upraceme hneď, keď Agátka hru
skončí).
3. Vnímavá prítomnosť dospelého.
Zdá
sa mi, že pre Agátku je moja blízkosť akýmsi utvrdením v tom, že v hre
môže ísť do hĺbky, že môže objavovať jej nové podoby a zmysel. Nevediem
ju, nesnažím sa ju nič naučiť, ani jej netlieskam, no som blízko a
svojím telom a slovami komunikujem, že ma zaujíma to, čo robí a ako
objavuje svet.
Je tu tiež priestor pre reflexiu ("Tešíš
sa, že sa ti podarilo naplniť vedierko", alebo "Hneváš sa, že sa
vedierko vysypalo") a rozvoj reči prostredníctvom pomenovávania
jednotlivých úkonov.
4. Poriadok v širšom okolí.
Keď sa materiál nemieša s ostatnými hračkami, lepšie sa nám sústredí (aj upratuje).
5. Jenoduché slovné ohraničenie hry. "Kamienky patria na plachtu."
6. Konzistentnosť... áno, áno - to je to najťažšie.
7. Ak dieťa kamienky rozhadzuje alebo o ne nejaví záujem, treba zvážiť, či táto hra zodpovedá jeho aktuálnym záujmom.
A čo vy? Hráte sa s neštrukturovaným materiálom? Ako ste sa vysporiadali s hranicami takejto hry?
It took me a while before I learned how to create an outer structure
for this unstructured sensory activity. I wanted to create secure
borders for this sensory play so Agátka could play as independently and
freely as possible. I found helpful:
1.
Using a blanket. The tray wasn't big enough for my one year old to play
in a controlled and free way. The blanket made it easy to clean up, just
by lifting the edges and collecting the stones in the center.
2. Borders in time and space. The stones have a stable place on the shelf and we always put them back when finished.
3.
My sensing presence encouraging Agátka to explore the possibilities and
the potential of the play material. I reflect and name the things she's
doing, but I neither lead nor try to teach her anything. I love to see
what she will do on her own.
4. Structure
in the surroundings, so the stones don't get mixed with other toys.
Clean environment helps us to focus fully on what we're doing.
5. Simple verbal setting: "The stones belong on the blanket."
6. Consistency... the hardest part.
7.
If your child cannot focus on the material or throws it around, it
might be because she isn't interested and currently needs something
else.
What about you? Do you play with unstructured material? How do you organize sensory play?
