Čierne kamienky / Little black stones

Až časom sa mi podarilo optimalizovať túto aktivitu tak, aby napriek svojej neštrukturovanej podstate mala vonkajšiu štruktúru a nemusela som zbierať kamienky po celej izbe. Chcela som, aby Agátka mohla byť v hre čo najviac slobodná a samostatná. Pomohlo nám:

Kúpili sme ich v IKEA. Jednoduché, krásne.  

Bought at IKEA. Simple and pretty.














1. Podložka dostatočne veľká vzhľadom na motorické schopnosti dieťaťa. Nám poslúžila plachta (Tácka pre ročnú Agátku netvorila dostatočne veľký priestor na kontrolovanú hru.)

Plachtu na konci aktivity jednoducho zdvihneme za okraje a zhrnuté kamienky presypeme naspäť do krabičky.

2. Priestorové a časové ohraničenie.

Aktivita má svoje stále miesto v krabičke na polici a jasný začiatok (Agátka prejaví záujem) a koniec (kamienky upraceme hneď, keď Agátka hru skončí).

3. Vnímavá prítomnosť dospelého.

Zdá sa mi, že pre Agátku je moja blízkosť akýmsi utvrdením v tom, že v hre môže ísť do hĺbky, že môže objavovať jej nové podoby a zmysel. Nevediem ju, nesnažím sa ju nič naučiť, ani jej netlieskam, no som blízko a svojím telom a slovami komunikujem, že ma zaujíma to, čo robí a ako objavuje svet.

Je tu tiež priestor pre reflexiu ("Tešíš sa, že sa ti podarilo naplniť vedierko", alebo "Hneváš sa, že sa vedierko vysypalo") a rozvoj reči prostredníctvom pomenovávania jednotlivých úkonov.

4. Poriadok v širšom okolí.

Keď sa materiál nemieša s ostatnými hračkami, lepšie sa nám sústredí (aj upratuje).

5. Jenoduché slovné ohraničenie hry. "Kamienky patria na plachtu."

6. Konzistentnosť... áno, áno - to je to najťažšie.

7. Ak dieťa kamienky rozhadzuje alebo o ne nejaví záujem, treba zvážiť, či táto hra zodpovedá jeho aktuálnym záujmom.

A čo vy? Hráte sa s neštrukturovaným materiálom? Ako ste sa vysporiadali s hranicami takejto hry?

It took me a while before I learned how to create an outer structure for this unstructured sensory activity. I wanted to create secure borders for this sensory play so Agátka could play as independently and freely as possible. I found helpful:  






1. Using a blanket. The tray wasn't big enough for my one year old to play in a controlled and free way. The blanket made it easy to clean up, just by lifting the edges and collecting the stones in the center.

2. Borders in time and space. The stones have a stable place on the shelf and we always put them back when finished. 

3. My sensing presence encouraging Agátka to explore the possibilities and the potential of the play material. I reflect and name the things she's doing, but I neither lead nor try to teach her anything. I love to see what she will do on her own. 

4. Structure in the surroundings, so the stones don't get mixed with other toys. Clean environment helps us to focus fully on what we're doing. 

5. Simple verbal setting: "The stones belong on the blanket."

6. Consistency... the hardest part.

7. If your child cannot focus on the material or throws it around, it might be because she isn't interested and currently needs something else. 


What about you? Do you play with unstructured material? How do you organize sensory play?