Mozaiky som si položila
na stôl „dole hlavou“. Pamätáš, že sme ich zafixovali
lepiacou páskou, že? Pekne držali pokope, počkali na mňa v
dielni. Dede ich odložil do krabice, aby sa im nič nestalo.
Ku stene lepíme tie
mozaiky cez takúto sieťku. Drží to celé pohromade a malta, teda
lepidlo, sa pomedzi ňu pekne prepchá do každej štrbiny.
Vystrihla som sieťku na
každú mozaiku.
Potom som si v tejto
nádobe špachtlou namiešala lepidlo. Je to vlastne taká murárska
maltička, prášok a voda. Zasychá celkom rýchlo a potom je už
úplne pevná. Tak som sa ponáhľala a dávala som pozor na prsty.
Inke sa páčilo v tom mágať, ale potom to vždy bolo treba rýchlo
umyť. Ešte, že tam bola Babi.
Keď som naniesla lepidlo
na zadnú stranu mozaiky, pričom som sa snažila, aby vošlo do
všetkých škár, priložila som na to tú sieťku. To bolo občas
ťažké trafiť. Špachtlou som sieťku povtláčala do malty.
To lepidlo sa má nechať
päť minút „zavädnúť“. Kým som dorobila všetkých päť
kvietkov, už som radšej utekala s nimi ku stene.
Tam som mozaiky
popritláčala na stenu. Babi ma zdiaľky navigovala, aby boli
rovnako vysoko. Inka „akože pomáhala“. Keďže už ledva držala oči
otvorené, išli sme si hneď potom ľahnúť.
Keď sme sa o pár hodín
zobudili, lepidlo už bolo úplne zatvrdnuté. Ja som radšej, keď
je trošíčku mäkké, lebo špáry sa tak ešte dajú zahladiť,
ale na tej stene to nie je až tak dôležité. Na mozaike mačky bolo treba
dávať väčší pozor, aby sa niekto na nej neporezal, ale tu nad
záhradkou lozia akurát tak chrobáky a tie sa neporežú.
Odlepila som lepiacu pásku
a hrozne sa mi páčila. Tak som Ti cez ňu čo-to pofotila.
No a takto to celé
vyzerá. Dede povedal „To je krásne, ďakujem!“ Aj babinke sa to
páčilo. Takže sa nám podarilo niečo dobré. Prečítaš to
prosím Ťa aj Hanke? Myslím, že jej mozaika je ten biely kvietok.
Tvoj je tulipán a modrý kvet v strede. Mozaiky medzi oknami robila
Agátka.
Tak teda budúce leto sa
pustíme do niečo väčšieho, čo ty na to?