Banány vo svojej najlepšej forme / Bananas at their best

Agátka je slabý jedák, ale zato maškrtník. Zmrzlinu si pýta od januára do januára. Takáto sa hodí vždy. Výsledná konzistencia je neuveriteľne zmrzlinovitá!

Ingrediencie: banány.

To je všetko. Fakt! Nič iné. Mali sme v pláne pridať čučoriedky, ale nedočkali sa! Zmizli v nejakom hladnom brušku, kým som bola v nemocnici.

V Montessori pedagogike je veľký dôraz kladený na pripravené prostredie. Odkedy máme Inku, n-e-j-d-e nám to. Dosť často varíme medzi neumytým riadom a som rada, že aspoň to jedlo stihnem pripraviť. Pri tejto zmrzline sme ale vyslali Inku s Rasťom na rande a my s Agátkou sme si to naozaj užili. Na pripravenej pracovnej ploche sa varilo tak dobre!

Pomôcky: 

podložka na krájanie

nôž (Inka krája vlnkovaným, Agátka príborovým)

tácka (na ktorej banány vložíme do mrazničky)

kuchynské kliešte alebo vidlička na prekladanie

nádoba na mixovanie

mixér

mištičky

lyžičky

Teším sa, keď sa mi podarí pripraviť varenie tak, aby Agátka nebola „môj malý pomocník“, ale aby ona sama bola samostatný kuchár, aspoň čiastkových úkonov. Túto zmrzlinu vie trojročné dieťa pripraviť úplne samé.

Fáza pred zamrznutím: Dieťa ošúpe banány, šupy vyhodí. Banány nakrája. Preloží ich rozprestreté na tácku. Tácku vloží do mrazničky.

Po zamrznutí: Už zamrazené banány dieťa vyberie z chladničky. Nechá ich pár minút postáť v izbovej teplote. Potom ich poprekladá do mixéra. Banány rozmixuje. Naloží do mištičiek.

Zje! Ten moment sústredenia, keď jedia niečo, čo im chutí, ma neprestáva baviť sledovať!

Banana ice cream. A recipe that a three year old can prepare completely by herself. Agatka doesn't care much about food in general, but when it comes to sweets, that's a different story. She could eat ice cream from January to January. This one does no harm.

Ingredients: bananas. Nothing else, no kidding.

Kitchen tools needed: 

a cutting board

knife

tray (for the banana pieces to be put in the freezer)
small kitchen tongs for transfering the bananas

mixer

bowls

spoons

All of it can be done by the child. I like to prepare cooking for Agatka in a way that she is not my little helper, but she is the cook, doing at least partial tasks independetly.

The preparation:

The child peels the bananas. She throws the peels away. She cuts the bananas. Transfers them to a tray to be frozen. Puts the tray into the freezer. Waits...

Once the bananas are frozen, she takes them out. Lets them sit in a room temperature. Transfers them into the mixer. Mixes them well. Serves.

Eats!

I will never get tired of watching them eating food that makes them happy. So quiet all of a sudden, surprised by the pleasure.

Gombíky / Buttons

Obliekacie rámy sú jednou z najzákladnejších pomôcok, o ktorých Montessori píše vo svojich prácach (napríklad v Discovery Of The Child). Sú drahé a ako sa na Montessori kongrese spýtal môj spolužiak Pietro, načo by dieťa zapínalo gombíky na drevenom ráme, keď má košeľu?

Niečo na tom pravdy je. Samu ma to zaujíma a dychtivo pozorujem Agátku, jej hru a jej zručnosti reálneho života, aby som si v tom urobila jasno.

Jedno je isté. Gombíkové hračky nie sú nutné na to, aby sa dieťa naučilo zapínať a rozopínať gombíky. Niekedy je však schodná a príjemná cesta k detskej samostatnosti práve tá hravá. Hra vo svojej podstate je priestorom, v ktorom vládne dieťa samé. Keď sa mu podarí zapnúť hračkárske gombíky, je dobre. Keď sa mu to nepodarí, je to na ňom samom, či tým tresne o zem, alebo jednoducho zmení použitie gombíkov na mince a začne sa hrať na obchod a na neúspech zabudne. Možnosť zmeny témy odníma bremeno z "úlohy", zatiaľ čo, ak dám Agátke do košíka tri jej košieľky, riskujem, že ju celkom zjavný neúspech odradí.

My obliekacie rámy nemáme, hoci sa na ne chystám. Tu je ale výborná alternatíva, ktorá je pre detské pršteky ešte jednoduchšia. Je to opäť tip od Lucie. Podklad z látky (ja som šila z 3 vrstiev z nohavíc, Lucia použila filc). Gombíky a filcové krúžky, lístky a kvietky s dierkou na gombík. A podobným spôsobom zips, šnúrky, cvočky... Agátka sa s tým dvakrát zahrala a potom si išla do skrine zobrať sveter, ktorý si obliekla a pozapínala.

A v tom sa pre mňa dnes rozjasnila jedna pointa. Na hračke si vyskúšala, čo dokáže. Získala odvahu a dôveru v samu seba. V hre si overila, čo vie a potom sebaisto vstúpila do reálnych vôd. Bolo to prvýkrát, čo pozapínala všetky gombíky, nie len jeden alebo dva.

Pohľad na dieťa, ktoré práve zažilo, že dokáže niečo, čo ešte pred nedávnom len sledovalo robiť svojho rodiča, je dych vyrážajúci. Takže, Pietro, má to niečo do seba!

An alternative to the original Montessori Dressing Frames. Inspiration from Lucia. Likewise, zippers and hookes can be used. Agatka played with this button toy twice and then went to get her sweater. She did all the buttons for the first time. I am enchanted when I see her face after she has managed doing on her own something she had only been watching us, adults, doing for her before.

Pomocníčka zlatá!

Niekedy, keď Agátke niečo podám, alebo aj v úplne inom (mimóznom) kontexte, sa na mňa milo usmeje, vydýchne a povie "maminka, pomocníčka zlatá". Asi som jej musela niekedy povedať, že je moja zlatá pomocníčka. Jej výroky nám s Rasťom občas v tlmených záchvatoch podlomujú kolená ("Inka ticho! Neplač, ľudia spia, milí láskaví." alebo "Nič neboloooo, Inkaaaa!" po tom, ako ju praští do hlavy, ale to sa už veľmi nesmejeme).

Ale fakt je, že Agátka je niekedy pre mňa skutočnou oporou. Minule mala Inka zúfalý deň a plakala kedykoľvek som ju položila na zem. Obed nikde. Agátka sa podujala nakrájať fazuľu na polievku a naozaj aj polovicu nakrájala úplne sama. Napriek tomu, že mám pocit, že je to s tým rastúcim vedomím a osobnosťou stále ťažšie, je to aj stále majestátnejšie. Toto sa dokáže s človiečikom stať za krátke dva roky. Život!

Liečebnopedagogické pozorovanie / A therapist's note

Keď pozorujem Agátku pri práci, často si spomeniem na jednu prednášku ešte na bakalárskom štúdiu, kde profesorka Horňáková hovorila o nemeckých chránených dielňach, v ktorých klienti vytvárajú produkty reálne využívané v priemysle. Vtedy ma zaskočil ten rozpor, že ja chránené dielne vnímam ako akýsi štýl, čo mám rada (rada si posedím v Radničke, či v Zrnku a veľmi rada pijem zo šálok od klientov zo Sibírskej). Ale v zamestnaní znevýhodnených klientov ide o reálnu hodnotu ich produktu. O to, aby boli vyhľadávaní nie preto, že je "in" sedieť v Radničke, ale preto, že mi chutia ich orechové rožteky. Alebo o to, že mentálne postihnutí klienti niekde v Nemecku vyrábajú súčiastku používanú v normálnych autách.

Je super, keď Agátka akoževysáva a akožečeše Inku. Ale ešte fajnovejšie je, keď mi zalezie dolu pod stôl, keď na niečo nedočiahnem, alebo keď po sebe poutiera rozliatu vodu, donesie Inke hračku, alebo dokonca - minule ma dojala tým, že si zašila pančušku. V rámci svojich možností a s asistenciou. Ale bez "akože".

I love when the practical life activities Agatka does, are real. When she hands me something I cannot reach, or when she peels an egg, or dries water she spilled. I was surprised by how she managed to fix her stockings with my assistance. 

 

A ešte ma potešilo, veľmi, veľmi, ako si minule do šatky vložila dve bábiky. Odkedy sú s Inkou dve, nie je to vždy pre ňu ľahké. Ale myslím, že jej už je dobre. Lepšie, než dobre. 

I was also touched when she asked me to do a double-baby-wrap on her. It is not always easy to have a sibling. I think she's more or less settled down now and enjoys not being the only one.