Rastlinná hrkálka (Druhý týždeň Prečítaného leta)

Vitajte v druhom týždni Prečítaného leta, ktoré sa rozvoňalo témou Rastliny.

Mnohé rastliny sú prirodzenými hudobnými nástrojmi. Napríklad táto hrkajúca kráska. Neviete náhodou ako sa volá?

Rastlinnú hrkálku si môžete ľahko vyrobiť aj so svojimi deťmi. Napríklad z vlašských orechov. Už bolo na čase vytiahnuť ich z mechu na povale, kde od jesene len načúvali vetru, mačkám a lastovičkám.

Budeme potrebovať:

Rozlúskneme škrupinky. Niektoré sa polámu, v iných nájdeme červíka. Tie nepolámané dvojice necháme pokope.

Vyberieme z nich oriešky. Pomohol mi detský nožík.

Pripravíme si krátke špagátiky. Na ich koncoch uviažeme uzlíky, ja som uviazala tri na seba, aby boli väčšie.

Lepidlom (biele lepidlo typu Duvilax na drevo, či Herkules) výdatne potrieme spoje škrupiniek. Špagátik umiestnime do škrupinky tak, aby zo širšej strany vychádzal von cez miesto niekdajšej stonky. Je tam akurát dosť miesta.

Takto si pripravíme všetky oriešky, ktoré chceme použiť. Naše deti ich ešte nevládzu načistiť a polepiť veľa, a tak som sa rozhodla pomôcť si drevenými korálkami. Navlečieme ich na špagátik. Uviažeme opäť aspoň dvojitý uzlík. Pod korálkou uviažeme ďalší uzlík, aby sa na špagátiku nehýbala. Prebytočný špagát odstrihneme.

 Teraz máme pripravený komplet materiál na hrkálku.

Pripravíme korálky a zaschnuté škrupinky na svoje miesta.

Upevníme ich špagátom. (Je lepšie použiť ho viac, než ja. No akurát som ho minula.) Špagátiky, na ktorých sú korálky a škrupinky podoťahujeme a poposúvame. Snažíme sa nájsť pekný zvuk.

Nakoniec uviažeme "brzdiace" uzlíky, aby sa jednotlivé časti nevyvliekli spod vrchného špagátu. Prebytočné konce špagátov odstrihneme.

A už sa smelo pustíme do hrkania!

Prázdniny (pesnička ku prvému týždňu Prečítaného leta)

Zaprášená povala v dome mojich starkých. Svet, ktorý bol iba môj. Letné prázdniny. Tkané koberce, staré svietniky a žiarivé lúče prenikajúce do môjho sveta cez odchýlenú škridlu.

Prázdniny sú trochu ako rozprávka. Územie dieťaťa.

Ku pesničke si môžete vytlačiť aj pracovný zošítok. Farebne, či čiernobielo. Zopnúť spinkou.

Nech sú teda tieto prázdniny pre naše deti rozprávkové. A možno aj pre nás.

Zlatovláska / Rapunzel

Prišité na kartóne, zlatisté vlásky na viazanie vrkôčikov. Po prvých pár spoločne zapletených centimetroch ľavého vrkoča som si v duchu nadávala, že som Agátku precenila. O polhodinu mi ale priniesla zapletený aj pravý vrkoč. Akoby sa nechumelilo.

Veď sa ani nechumelí.

Hair braiding game. Cardboard and wool. Princess Rapunzel.

Už tak dávno to bolo.

Pre Vlka na pozeranie a cinkanie od Agátky a Inky. Fotené počas sychravej jesene. A hľa, už je tu jar! Aj nový život všade pučí. Ako dobre.

Mobiles made by the girls for their little brother. The pictures were taken in the fall. And look! The lively spring is here. How wonderful.

Black and white 2016

Vlk to má fajn. Juraj is a lucky brother.

 

 

Montessori prezliekacie rámy / Montessori dressing frames

Na jeseň sa mi začala v hlave formovať predstava domácej, či komunitnej škôlky, ktorej podoba asi dostane potenciálne kontúry budúci týždeň. To, o čom som snívala, zrazu začína byť reálne. Vlastne ani neviem, ako sa mám z toho cítiť. Som ja vlastne vôbec schopná nejakého záväzku voči iným rodinám? Zatiaľ sa mi javí, že nie, no zároveň vidím na dievčatách, ako potrebujú iné deti a tiež, že si potrebujú raz za pár dní oddýchnuť jedna od druhej. A asi by som nemala byť prekvapená, že sú to práve deti, kto nás ťahá von z ulity.

Začala som teda opäť trochu viac vyrábať hračky, materiály. Prezliekacie rámy som vždy chcela deťom vyrobiť, a tak sa stali mojim projektom, ktorého podstata však bola najmä psychohygienická, hrozne ma napĺňalo ich šiť a vymýšľať. Na chvíľu ma povzniesli nad veľké brucho, aj smutné veci okolo nás.

Nenašla som cenovo, či kvalitou vhodné drevené rámy, ale dostali sa ku mne drevotrieskové dosky. Asi boli kedysi súčasťou nejakého regálu. Na boky a v strede im Rasťo navŕtal dierky, cez ktoré som látky k nim prišila.

Keď na ne pozerám, rozihrávajú vo mne všakovaké spomienky. Vidím látku, z ktorej som Agátke chcela ušiť bubble dress, ale nikdy som ho neušila a ani už neušijem, potom hnedú látku, ktorú som si kúpila v second hande ešte na vysokej škole, zvyšok vtáčikovej látky, ktorá zostala zo sukničky mojej neterky Júlie. Kúsok starkinej zástery, aj môjho vysnívaného žltého kabáta (ktorý už nemôžem po rokoch ani len vidieť). A človiečikovskú látku, z ktorej som zaľúbená šila vankúšik Rasťovi na naše prvé Vianoce, v roku 2006.


Okrem cvočkov a prevliekania je to komplet Montessori zostava. A teraz už len to oveľa dôležitejšie, než hračky. Komunita. Priateľstvá. Dôvera. Potrebujem o tom všetkom ešte rozmýšľať. A obrusovať svoju ulitu.



Getting ready for a home/community kindergarten. Making toys is easier than getting ready mentally. Am I capable of cooperation after all these years at home? There surely is work on myself  to be done.

 

Päťkrát páraj a stokrát miluj / Measure once, unweave five times, love a hundred times

Rapotanie stroja ma počas týchto dní čakania upokojuje. Dnes po dvoch týždňoch horúčok išli dievčatá opäť samé s Rasťom niekam von a ja som sa dychtivo, ako vysmädnutý hroch, vrhla do kolísavej náruče samoty a rytmického drkotania ihly. Systémom od oka, rýchlo a ešte, že ma nevidí moja pedantná mamka. Dievčatám som ušila dva nosiče Mei Tai. Agátka po takom túžila, odkedy sme šili jeden pre utečencov a dokonca si pýtala aj takú istú látku (a to v ponuke bola aj ružová!).

Inak sme po chorobe oťapení (viď foto dievčatá), ale vďační, že Vĺča horúčky prečkalo v bezpečí maternice. 

The rattle of sewing machine calms me down these days, waiting for our third baby. I eagerly made two carriers for the girls while Rasťo took them to the store today. I felt like a thirsty hippo finally reaching a lake. Agatka has been asking for this carrier ever since we had made one for a family from Syria. The little moms are ready, the baby may come now.

Kdekoľvek / Wherever

Viem, že utečenecká téma sa pre mnohých stala unavujúcim kvapkajúcim potrubím, či vyprázdneným kliché. Aj ja postupne otupievam. Elena Hutton, Dana Kleinert a niekoľko ďalších dám však vymysleli a do detailov pripravili možnosť adresne pomôcť putujúcim mamám a ich deťom.

Na stránke http://domovnamame.sk/ si môžete prečítať o rôznych variantoch pomoci. Najuniverzálnejšie je asi šitie pevného Mei Tai nosiča. Jednoduchého, skladajúceho sa zo samých obdlžníkov a hotového tak za dve hodiny sústredeného času (vynásobiť počtom detí a pripočítať nočné hodiny bdelosti do finálneho vzorca, ale to nevadí, naozaj sa to dá zvládnuť!).

Návod zo stránky Domov na mame je tu. Dostupné je aj video s postupom šitia.

Druhá etapa odovzdávania nošičov síce skončila dnes, no iniciatíva pokračuje. Akokoľvek je komplikovaná téma utečenectva, je isté, že Európou putujú mnohí rodičia, ktorých malé deti prežívajú najformatvnejšie obdobie života. Najbezpečnejšie a najpozitívnejšie môžu toto putovanie prežiť na tele svojej mamy, či otca.

It is not easy to say anything about the refugees and their future. One thing is clear to me though - there are parents and children traveling across Europe. The little children are being deeply formed through all of it. Being carried by mother or father is not only practical, but also safe and gentle. 

If you'd like, a group of Slovak women prepared a beautifully easy and doable tutorial of Mei Tai carrier. It can be downloaded here and a video can be watched here. 

  

Zastrihli mi doň len dvakrát. They cut the fabric only twice.

Listy vo včelom vosku/Leaves in beeswax

Býva mi ľúto, že tá krása vysychá pri návrate domov.
I often wish the beauty wouldn't dry out after returning home.

 

Včelieho vosku nebolo treba tak veľa, ako som si predstavovala. Vo vodnom kúpeli nepriháral a deti sa ani nepopálili, keď listy skúšali namáčať. Väčšinu som namočila však ja, oni ich potom okvapkávali. Keď vosk chladol, zanechával hrubšiu vrstvu, ktorá potom nebola priesvitná, no dala sa z listu odlúpiť. Rozvoňal sa celý byt. Voňali sme aj my. A listy ani za týždeň nezoschli.

The beeswax made our home and our hands smell beautiful. We didn't need much of it and the girls didn't even burn themselves. The wax cooling down would leave a thicker layer that could be peeled off the leaf. The beauty is still here even after a week.