Rastlinná hrkálka (Druhý týždeň Prečítaného leta)

Vitajte v druhom týždni Prečítaného leta, ktoré sa rozvoňalo témou Rastliny.

Mnohé rastliny sú prirodzenými hudobnými nástrojmi. Napríklad táto hrkajúca kráska. Neviete náhodou ako sa volá?

Rastlinnú hrkálku si môžete ľahko vyrobiť aj so svojimi deťmi. Napríklad z vlašských orechov. Už bolo na čase vytiahnuť ich z mechu na povale, kde od jesene len načúvali vetru, mačkám a lastovičkám.

Budeme potrebovať:

Rozlúskneme škrupinky. Niektoré sa polámu, v iných nájdeme červíka. Tie nepolámané dvojice necháme pokope.

Vyberieme z nich oriešky. Pomohol mi detský nožík.

Pripravíme si krátke špagátiky. Na ich koncoch uviažeme uzlíky, ja som uviazala tri na seba, aby boli väčšie.

Lepidlom (biele lepidlo typu Duvilax na drevo, či Herkules) výdatne potrieme spoje škrupiniek. Špagátik umiestnime do škrupinky tak, aby zo širšej strany vychádzal von cez miesto niekdajšej stonky. Je tam akurát dosť miesta.

Takto si pripravíme všetky oriešky, ktoré chceme použiť. Naše deti ich ešte nevládzu načistiť a polepiť veľa, a tak som sa rozhodla pomôcť si drevenými korálkami. Navlečieme ich na špagátik. Uviažeme opäť aspoň dvojitý uzlík. Pod korálkou uviažeme ďalší uzlík, aby sa na špagátiku nehýbala. Prebytočný špagát odstrihneme.

 Teraz máme pripravený komplet materiál na hrkálku.

Pripravíme korálky a zaschnuté škrupinky na svoje miesta.

Upevníme ich špagátom. (Je lepšie použiť ho viac, než ja. No akurát som ho minula.) Špagátiky, na ktorých sú korálky a škrupinky podoťahujeme a poposúvame. Snažíme sa nájsť pekný zvuk.

Nakoniec uviažeme "brzdiace" uzlíky, aby sa jednotlivé časti nevyvliekli spod vrchného špagátu. Prebytočné konce špagátov odstrihneme.

A už sa smelo pustíme do hrkania!

Zlatovláska / Rapunzel

Prišité na kartóne, zlatisté vlásky na viazanie vrkôčikov. Po prvých pár spoločne zapletených centimetroch ľavého vrkoča som si v duchu nadávala, že som Agátku precenila. O polhodinu mi ale priniesla zapletený aj pravý vrkoč. Akoby sa nechumelilo.

Veď sa ani nechumelí.

Hair braiding game. Cardboard and wool. Princess Rapunzel.

Už tak dávno to bolo.

Pre Vlka na pozeranie a cinkanie od Agátky a Inky. Fotené počas sychravej jesene. A hľa, už je tu jar! Aj nový život všade pučí. Ako dobre.

Mobiles made by the girls for their little brother. The pictures were taken in the fall. And look! The lively spring is here. How wonderful.

Deťom špinavú hlinu do rúk!

Vonia (Inke aj chutí), nezostáva na koberci, je živá a dá sa aj vypáliť. Má mnoho kvalít, ktoré nemajú rýchlosnúce hmoty, ani plastelina. A je prekvapivo dostupná.

Keramická hlina sa dá kúpiť napríklad cez internet, väčšinou v 10kg balení. Dobrá cena za jednoduchú šamotovú hlinu pre deti sa pohybuje okolo 7 eur na týchto 10kg. Držíme si z nej kusisko vždy v lock and lock dóze, korú si dievčatá dokážu samé otvoriť, použiť, upratať a zavrieť. Keď zoschne, zabalíme ju do vlhkej handry a používame ďalej. Občas niečo odnesieme do dielne na výpal, ale väčšinou sa s hlinou len tak hráme, tu a teraz, ako aj vidno na fotkách. Smelo do toho! 

Deťom ostrú plstiacu ihlu do rúk!

Dlho som nevedela prísť na to, ako umožniť Agátke plstiť. V minulom príspevku som písala o tom, že pletené svetre sa pekne dajú uplstiť - zraziť v práčke. Robí sa to jednoduchým opraním, napríklad na 90 stupňoch. S Agátkou sme potom vystrihli kúsky splstenej látky a zaplstila si ihlou tri malé bodky. Tak odhadla svoje sily, hoci najprv plánovala plstiť líšku. Časom bude aj líška. Zatiaľ stačia aj bodky a vôbec tá skúsenosť s mäkkučkou ovčou vlnou a s tým, ako jemne ju treba ťahať a ako sa mení pod rukami. Potom navliekla bavlnku do ihly. Zošila polovicu, zvyšok som dokončila ja. Prvá autorská kabelka.

Emi, pozri!

Ahoj Ema, boli sme ešte pár dní na chalúpke a dokončila som naše mozaiky. Veľmi som na Teba celý čas myslela, že by som to radšej dokončovala s Tebou. Tak som Ti to aspoň nafotila, aby si videla celý proces až do konca. Prepáč, že sme to v júli spolu nestihli. Brucho a bábätká. Veď vieš.

Mozaiky som si položila na stôl „dole hlavou“. Pamätáš, že sme ich zafixovali lepiacou páskou, že? Pekne držali pokope, počkali na mňa v dielni. Dede ich odložil do krabice, aby sa im nič nestalo.

Ku stene lepíme tie mozaiky cez takúto sieťku. Drží to celé pohromade a malta, teda lepidlo, sa pomedzi ňu pekne prepchá do každej štrbiny.

Vystrihla som sieťku na každú mozaiku.

Potom som si v tejto nádobe špachtlou namiešala lepidlo. Je to vlastne taká murárska maltička, prášok a voda. Zasychá celkom rýchlo a potom je už úplne pevná. Tak som sa ponáhľala a dávala som pozor na prsty. Inke sa páčilo v tom mágať, ale potom to vždy bolo treba rýchlo umyť. Ešte, že tam bola Babi.

Keď som naniesla lepidlo na zadnú stranu mozaiky, pričom som sa snažila, aby vošlo do všetkých škár, priložila som na to tú sieťku. To bolo občas ťažké trafiť. Špachtlou som sieťku povtláčala do malty.

To lepidlo sa má nechať päť minút „zavädnúť“. Kým som dorobila všetkých päť kvietkov, už som radšej utekala s nimi ku stene.

Tam som mozaiky popritláčala na stenu. Babi ma zdiaľky navigovala, aby boli rovnako vysoko. Inka „akože pomáhala“. Keďže už ledva držala oči otvorené, išli sme si hneď potom ľahnúť.

Keď sme sa o pár hodín zobudili, lepidlo už bolo úplne zatvrdnuté. Ja som radšej, keď je trošíčku mäkké, lebo špáry sa tak ešte dajú zahladiť, ale na tej stene to nie je až tak dôležité. Na mozaike mačky bolo treba dávať väčší pozor, aby sa niekto na nej neporezal, ale tu nad záhradkou lozia akurát tak chrobáky a tie sa neporežú.

Odlepila som lepiacu pásku a hrozne sa mi páčila. Tak som Ti cez ňu čo-to pofotila.

No a takto to celé vyzerá. Dede povedal „To je krásne, ďakujem!“ Aj babinke sa to páčilo. Takže sa nám podarilo niečo dobré. Prečítaš to prosím Ťa aj Hanke? Myslím, že jej mozaika je ten biely kvietok. Tvoj je tulipán a modrý kvet v strede. Mozaiky medzi oknami robila Agátka.

Tak teda budúce leto sa pustíme do niečo väčšieho, čo ty na to?