Existenciálne prasačiny

Niekoľkokrát denne chodíme navštevovať susedov. Na chalupe. Tu v Bratislave sme o niečo menej sociálni.

Sľúbila som dievčatám, že im nakreslím rozprávku o tom, ako Agátku pri kŕmení pohrýzla prasa Zuza. Ale keď sa o to snažím... neviem si pomôcť... stále na mňa z papiera vyskakuje jedno unavené ukomplexované prasiatko. Dúfam, že vás príliš netrápim touto insitou.

Progresso

Ginin muž so zreničkami a bradou. Ich deti. Progressky máme a z rúk ich nedáme, deti zabudli na fixky a kreslia celé dni. Sláva Progresso.

Gina's husband with pupils and a beard. Their kids. We have new Progresso crayons and no markers are needed nor preferred anymore. The girls just draw and draw. Progresso!

Ja / Me

Agátka miluje hlinu. Miluje z nej niečo vyrábať alebo sa jej jednoducho dotýkať, tvarovať ju a krájať. Už to bolo dávnejšie, čo vymodelovala nás. Mňa, seba a sestru. Mám ich obe v šatke, Inku na chrbte, Agátku vpredu.

Vedela som, že chce modelovať mňa, aj som jej pomohla prilepiť telo k hlave. Potom som potrebovala na chvíľu odísť. Keď mi o pár minút doniesla ukázať toto súsošie, vyhŕkli mi slzy. Nad tou nádherou a nad tou silou, že ma (a seba a Inu) takto vníma...

Agátka loves clay. Creating, playing and simply touching it. It's been some time that she had made this figure. It's me and my two girls. Agatka carried on the front, Ina carried on my back.

I knew she was making me and I helped her with attaching the head to the body. Nevertheless, when she showed me the finished work, tears burst into my eyes. Such beauty and oh, this is how she sees me! How she sees me, herself and her sister...

Umenie malého človiečika / Toddler art

Dala som nedávno Agátke veľké plátno a ona ho s chuťou pomaľovala. Je fascinujúce mať obraz, ktorý je naozajstnou abstrakciou bez zámeru a výpovede. Je to len dokonalé stelesnie jej aktuálneho motorického stupňa vývinu. Páčia sa mi farby, ktoré si vybrala a pevne verím, že tie najväčšie ruky u nás doma čoskoro navŕtajú dieru do panelu. Zatiaľ zvukomaľbujeme.

Ďakujem tiež Maruške, mojej priateľke profesionálnej Montessori mamke, za upozornenie na nastavenia komentov na tomto blogu. Už nie je potrebné byť registrovaným užívateľom, môžete komentovať aj anonymne a teda opäť upozorňujem na giveaway, ktorého deadline sa blíži. Inak dostane môj brat novorodeneckú hračku k programovaniu :-).

Emócie / Emotions

Občas, keď sa Agátka zlostí, mám pocit, že emócia, ktorá lomcuje jej malou bytosťou, musí byť obrovská. Keď však vidím svoje (ešte oveľa drobnejšie) novorodeniatko plakať - pri tom napínať nôžky a červenieť, vnímam Agátkinu emóciu odrazu inak - predsa dokáže pri tom komunikovať, počúvať a pozerať sa, stáť na nohách. Za 19 mesiacov veľmi vyzrela a svoje emócie vie už oveľa viac ustáť a vedome ich prežívať.

Novorodené dieťatko sa na dané chvíle akoby stáva svojou emóciou, je ňou naplnené, priam sa presýpa a prelieva z neho naokolo.

Postupom času a dozrievaním uchopuje svoje city, učí sa ich pomenovať a zvládať. V rešpektujúcom prostredí má aj možnosť emóciu naplno prejaviť, precítiť a tým následne získať od nej odstup, neidentifikovať sa s ňou.


A potom som tu ja. Často netušia, že som práve vnútorne nahnevaná, či smutná.  Svoje emócie ovládam a korigujem, čo je jedným z prejavov dospelého človeka našej kultúry. Bez toho by to asi celkom nešlo - keby som vždy bola úprimná, mnohé moje vzťahy by utrpeli kruté rany.

Zároveň mi však je ľúto, že už nedokážem byť naplno presiaknutá radosťou, smútkom, či úžasom tak, ako moje dcéry.

Seeing my Agatka angry makes me wonder how huge her emotion must be. But then I see my tiny newborn next to her and realize how much she has matured since she was born. She is able to function, talk and stand despite being overwhelmed by her emotion. She's also learning not only to fully express her feelings but to understand and leave them behind as well.

And then there is me, capable of showing or hiding my emotions from the world. I can work on what I feel and change my feelings partially. Although it is necessary and useful, I know there is something powerful and beautiful in what my daughters still have in the ability of expressing and feeling completely what I have learned to control.