Prečítané leto 4 - téma voda

Ku štvrtej téme projektu Prečítané leto mi napadla Agátkina milovaná kniha Hlbokomorské rozprávky. Ryba Biba a had Rado sprevádzajú Agátkine zaspávanie už niekoľko mesiacov. Niekedy si ju čítame spolu, inokedy sa utiahne do kútika a počúva magický hlas Roba Rotha a zvukohudbu Vlada Šarišského.


Ten podmorský svet mi berie dych. Moje oči si ledva privykli na všetko, čo vidím na súši, a cez knihu Moniky Kompaníkovej mám zrazu uveriť v svet, ktorý je úplne iný, než ten náš poznaný. Je ťažké predstaviť si, že to, čo zažívame a poznáme, je len zlomok reality. Ale je to skutočne tak. Sme malinkí, popri hĺbke Mariánskej priekopy úplne zanedbateľní.

Nepatrní.

Prajem vám krásny týždeň. Ja sa budem snažiť s deťmi ponoriť v predstavách niekde hlboko. Kde je o niečo tichšie, no priesor je širokánsky a my v ňom len nepatrné odrobinky. Podmorské prúdy by nás ľahko strhli so sebou.

Ryba Biba aj had Rado sú inak naozajstné morské živočíchy. S úžasom si o nich čítame aj v knihe  Steva Jenkinsa Dow, Down, Down: A Journey to the Bottom of the Sea

 Neuveriteľné ilustrácie od Veroniky Holecovej

A Seed Is Sleepy / Prečítané leto

A Seed Is Sleepy je jedinečná kniha o semienkach a rastlinách. Je súčasťou série kníh od autoriek Sylvia Long a Diane Aston. Okrem toho, že je prekrásne ilustrovaná a čarovne písaná, prináša informácie o semienkach veľmi štrukturovane a zrozumiteľne aj pre drobného človeka. Ja takéto knihy s obľubou kupujem na anglickom amazone. Často knihu kúpim len za cenu poštovného. Túto konkrétnu knihu môžete nájsť napríklad tu. 

I really like the books written and painted by Sylvia Long and Diane Aston. This one is about seeds and their charming life. It can be bought here for example.

Prečítané leto

Drahá Vik z Čítajme si spolu ma zavolala, aby som sa stala súčasťou letného dobrodružstva, ktoré spolu s Malým Pampúchom vymysleli. Najprv som si hlavu zmätene škrabala, lebo aj ja patrím k rodičom, ktorí túžia po tom, aby ich deti strávili najmä veľa času vonku. No potom som uznala, je naozaj ľahké nechať si deň ubziknúť. A čím viac ručičiek tu doma máme, tým viac.

Tak teda s miernym oneskorením, ledva lapajúc dych, no predsa sa zapájame aj my s našimi rukami.

Dnes končí prvý týždeň s témou Leto. Zajtra sa začína druhý týždeň, počas ktorého si môžete prečítať knihy o rastlinkách. Tak šup do letného dobrodružstva.

Dve knihy o nádeji

Už sú také ošúchané. Teraz sa ani nevracajú do police.

Nádherné úterý Daisy Mrázkovej. Keď som ju prvýkrát čítala Agátke, mala som pocit, že musím začať tancovať. Smieť tak vidieť život z perspektívy utorka, či nedele. A uvidieť reťaz udalostí, ktoré očarujúco plynú jedna z druhej. Mimovoľne, len tak. A občas posplietajú novú nádej. Ako tu, s bábikou slečnou Jolantou.

Napríklad, kam odletela čajka, ktorú som kŕmila v apríli z balkóna. Alebo, čo obedoval ten starý pán po tom, čo som si od neho kúpila Nota Bene. Alebo či nenakričala moja dobrá priateľka na svoje deti po tom, ako ma stretla minule v zádrapčivej nálade.

Stará žena končí príbeh slovami "Som rada, že som sa ťa dočkala, utorok."

Mimovoľne. Plynie, splieta sa. Nádej.

Vojna, ktorá zmenila Rondo, od ukrajinských autorov Romany Romanyšyn a Andrija Lesiva. Krásne, krehké mesto Rondo je akoby posplietané z toho najjemnejšieho vánku. Jeho obyvatelia píšu básne a pestujú kvety. A tie kvety spievajú.

Kým do mesta nepríde Vojna. Danko, Fabian a Zorka ju prosia, aby odišla. No nepočúva ich. A tak začnú hovoriť jej rečou. Snažia sa ju trafiť do srdca kamienkami a črepinami, ktoré na nich hodila Ona. Lenže je to márne, pretože Vojna nemá srdce.

Len Rondo má srdce, hoci popraskané. A aj ten najmenší lúč a aj tá najkrehkejšia pieseň môžu Vojnu poraziť.

Ruky-nohy / Hands-Feet

"Pro ženy je ostatně vyšetřování pohmatem velice uklidňující. Když jim navíc ukážu, jak na sebe mohou sáhnout - že když je zrovna tady tlačí, nebolí je žlučník, ale zrovna se jim o stěnu břišní opírá miminko kolenem. A když je naučím jak jeho koleno nahmatat, sžívají se s těhotěnstvím mnohem přirozeněji. Na břicho nechávám sahat i tatínkům. Ne každý má zájem, některý muž se bojí... Odcizili sme se přírodě bohužel až tak, že se sami na sebe bojíem sáhnout..."
Ivana Kőnigsmarková v knihe Hovory s porodní bábou

Vnáram si ruky do samej seba cítiac ten malý život. Nôžky a chrbátik, pohyby aj pokoj. Ktovie, či to ešte niekedy zažijem? 

Jedna z mojich najdrahších, s týmto citátom som čakala dlhšie, majúc v mysli a srdci Tvoje, vaše dieťatko. Myslím naň aj teraz a na všetky Tvoje kroky, ktoré ho hojdali a Tvoj smiech, ktorý ho tešil. Hoci krátko, žilo práve Tebou, Tvojimi dotykmi a Tvojou prítomnosťou.


"The palpation of the abdomen during pregnancy is calming to the woman. Especially after I show them how to palpate themselves - teaching them it is not their gall-bladder aching but the baby leaning on their abdominal wall right now, for example. And when I show them how to feel and recognize the baby's knee, they become connected to their pregnancy more naturally. I also let the fathers palpate their partner's abdomen. Not all of them are interested, some of them are afraid... We have disconnected ourselves from the nature so much, that we fear to touch ourselves..."
quote by Ivana Kőnigsmarková in the book Hovory s porodní bábou (Talks with the midwife)

My hands sink into my own belly feeling the tiny life. Legs and back, movement and piece. Who knows if this will come again?

Na pár týždňov budeme mať zamestnané ruky nosením iného malého života. Ale pozerajúc na ňu, nosila by som ju až po koniec sveta. So sadrou na nohe a so smiechom v tvári. Spánok je ťažší... Ani som si doteraz neuvedomila, čo všetko už za normálnych okolností vie. Zliezť sama zo stoličky, chodiť, vyliezť k umývadlu, stáť pri stole a sama jesť, vyliezť na posteľ. O pár týždňov sa to vráti.

There is another little life to be carried now though. Although, look at her - I would carry her to the edge of the World. A broken leg, no broken smile. Sleeping is harder... It all gives us a chance to remember how many things she can normally do on her own - get down from a chair, walk, stand, climb furniture and bed. It will come back in a few weeks.

Kadiaľ do Afriky?

Už len pár dní do najbližšej stredy! Na Bratislavské Bienále ilustrácií sme pripravili s Jankou Michalovou workshop pre deti od 1,5 do 3 rokov. Celkovo sa takto stretneme počas štyroch dní, 16.9., 7.10., 14.10. a 21.10. o 10:00. BiB sa odohráva v Dome umenia a tam budeme aj my.

Spomedzi slovenských kníh vystavených na BiB sme pre najmenšie deti vybrali knihu Ľuba Paľa - Kde je Afrika? a jej africká téma sa bude tiahnuť celým programom workshopov. Tešíme sa na bubnovačku aj výrobu knižiek o Afrike a samozrejme aj na krásneho nosorožca Rina od scénografky Zuzky Kadlčákovej.

Ja ešte dokončujem zvieracie magnetky, vďaka ktorým som ale zistila, že mám nejaký problém s plazmi. Odľahlo mi, keď som domaľovala posledný chrbtový osteň na krokodílom chrbte a napriek plánu pridať ešte nejakého afrického hada, som to proste vzdala :-)

Tak príďte, ak máte dieťatko do troch rokov a okrem workshopu sa hlavne príďte pokochať majstrovstvom ilustrátorov.

Tri príbehy o narodení / Three stories about birth

Ako pripraviť svoje malé dieťa na príchod ďalšieho, ešte menšieho dieťatka? Neviem presne... ale toto som skúsila. Ešte stále sa spolu učíme. Ale je to krásne.

How do you prepare your little child when even smaller child is to come into the world? I don't really know... but this is what I've tried. We're still learning. But it's beautiful.

 

Ak máte záujem o celú knihu, môžete si ju stiahnuť tu. Poteším sa spätnej väzbe v komente alebo mejlom na osemrukdoma@gmail.com. The complete book available for download here. Please send me feedback in a comment or to the osemrukdoma@gmail.com (The book is in Slovak. Please contact me if you are interested in the translations.)

Zahnuté dvojstránky si dajte zviazať kovovou väzbou na strane, kde sú  okraje listov voľné.
Fold the pages and bind them on the loose side.