Svitania s Inkou / The dawns with Inka

  

Dve rána po sebe už Inka vstala v intervale medzi 5. a 6. hodinou rannou, na rozdiel od predošlých týždňov, kedy sme vstávali medzi 4:00 a 5:00 ráno. Veľa to pre mňa znamená a ani sa nepokúšam byť vtipná.

Teší ma vidieť východy slnka, byť s Inkou sama. Zároveň, čím som bližšie k pôrodu, tým menej vecí sa zmestí do toho základu, ktorý vládzem a som ochotná robiť. Ale rána s Inkou tam sú.

Ina got up after 5 am these two following mornings. I am not trying to be funny, it really made me happy after weeks of getting up between 4 am and 5 am. 

It's stunning to see the sun coming up and being with Inka only. As our due date slowly approaches, I let less and less things in the basics I am willing and able to do. These mornings with Ina stay though.

Listy vo včelom vosku/Leaves in beeswax

Býva mi ľúto, že tá krása vysychá pri návrate domov.
I often wish the beauty wouldn't dry out after returning home.

 

Včelieho vosku nebolo treba tak veľa, ako som si predstavovala. Vo vodnom kúpeli nepriháral a deti sa ani nepopálili, keď listy skúšali namáčať. Väčšinu som namočila však ja, oni ich potom okvapkávali. Keď vosk chladol, zanechával hrubšiu vrstvu, ktorá potom nebola priesvitná, no dala sa z listu odlúpiť. Rozvoňal sa celý byt. Voňali sme aj my. A listy ani za týždeň nezoschli.

The beeswax made our home and our hands smell beautiful. We didn't need much of it and the girls didn't even burn themselves. The wax cooling down would leave a thicker layer that could be peeled off the leaf. The beauty is still here even after a week.