Dotýka sa...

....nás smrť. Tento ostatný polrok desivo často. Absurdne, ako len smrť. Minulý týždeň vo svojej najnezmyselnejšej podobe. Niekedy priamo, inokedy nepriamo. Raz náhle a potom tak, že na si na nás čaká a my o nej vieme.

A zároveň čakáme na zrodenie. Tento polrok bol a je zvláštny.

Veľa som rozmýšľala nad tým, prečo a kedy reaguje trojročná Agátka strachom na nejakú tému, či príbeh. Opakovane nadobúdam pocit, že rozprávka o troch prasiatkach je pre ňu desivejšia, než kniha priamo o smrti. Je to zvláštne a som rada, že žijeme v dobe, kedy vznikajú knihy pre deti, ktoré majú menej slov, no tie slová majú svoje premyslené miesto na stránke knihy aj v ústach rodiča.

Dievčatá si často vyberajú tieto dve. Nie sú preplnené slovami, no zároveň sa dotýkajú podstaty vecí priamo. Návšteva malej smrti od Kitty Crowther, vydal Baobab...

 A Gaarderov Anton a Jonatán, Albatros.

Kreslenie do piesku / Drawing in the sand

Je to jedna z najkrajších Montessori pomôcok. Grafomotorický nácvik v piesku. Skrýva sa za ním viac, než len možnosť písať prstom. Jemnosť, sústrednie, hranice, prirodzená korekcia chyby. A najmä je to naozaj príjemné a krásne.

Používame dekoračný piesok z IKEA, ale rovnako poslúži obyčajný piesok, či strúhanka, alebo iný sypký príjemný materiál.

Ruka v ruke s pieskom idú kartičky so šmirgľovými číslami, či písmenami. Ako tu u Kylie. My ich nemáme.

Nedávno som objavila takéto obrazce. Kartičky si môžete voľne stiahnuť.

A ešte poznámka k realite. Piesok dlho stál v polici a len občas si ho vytiahla Inka a písala doň I a O, jej milované tvary a písmená. Potom sme ho dvakrát vytiahli s detskou návštevou a vtedy bolo aj treba veľa vysávať. Vysávania sa inak netreba báť. S pokojom konštatujem "vysypalo sa ti" a povysávame. To je všetko. Reagovať hneď a bez výčitiek. Dieťa sa rýchlo naučí s celým konceptom narábať zodpovedne a jemne. A ak nie, možno práve nie je čas na túto pomôcku. Aj to je v poriadku.

Až teraz, asi po dvoch mesiacoch, si Agátka piesok začala vyberať a jednu kartičku za druhou písať do piesku. To, čo pred dvomi mesiacmi nevedela, odrazu ľahko zvláda. Z detského dozrievania sa človeku priam hlava točí. Pýtala si viac motívov, a tak sme sa spolu pustili do strihania ostatných kartičiek, ktoré som mala "do budúcnosti" odložené. Druhá knižka, vystrihnuté motívy, zalaminované, predierkované a spojené krúžkami z kľúčov, je neohrabane kostrbatá, vyrábali sme ju naozaj všetky tri. A ja napriek prvotnému pocitu, že polovicu budeme môcť rovno vyhodiť, si jej krivé okraje s úľubou prezerám a čím krivšie, tým som dojatejšia. Už proste potrebujem porodiť.

Sand tray is one of the most beautiful Montessori materials. You can download nice pre-writing cards here for free. The girls have once again taught me it is most valuable to prepare the material together.

Vážky / Dragonflies

Vážky museli počkať na prísun predpôrodnej energie, zahniezďujem sa a konečne si triedim aj tento virtuálny svet.

Jednoduchá hračka z kože a paličiek do nanukov. Zvyčajne ju nájdete ako DIY filcovú hračku color matching popsicles a teda, lízatká, či nanuky, s ktorými sa dieťa hrá a scitlivuje si vnímanie odtieňov farieb. Mňa na tej hračke vždy odrádzalo to, že moje deti predsa v čase, keď sa učia farby, ešte nevedia, čo je to nanuk, či lízatko. A tak som nakoniec Inke ušila takúto zvieraciu verziu. Agátka, ktorá sa triedeniu a priraďovaniu odmalička vyhýbala, si ich tiež prekvapivo obľúbila.

Simple dragonflies made of popsicle sticks and leather. Color matching activity.

Päťkrát páraj a stokrát miluj / Measure once, unweave five times, love a hundred times

Rapotanie stroja ma počas týchto dní čakania upokojuje. Dnes po dvoch týždňoch horúčok išli dievčatá opäť samé s Rasťom niekam von a ja som sa dychtivo, ako vysmädnutý hroch, vrhla do kolísavej náruče samoty a rytmického drkotania ihly. Systémom od oka, rýchlo a ešte, že ma nevidí moja pedantná mamka. Dievčatám som ušila dva nosiče Mei Tai. Agátka po takom túžila, odkedy sme šili jeden pre utečencov a dokonca si pýtala aj takú istú látku (a to v ponuke bola aj ružová!).

Inak sme po chorobe oťapení (viď foto dievčatá), ale vďační, že Vĺča horúčky prečkalo v bezpečí maternice. 

The rattle of sewing machine calms me down these days, waiting for our third baby. I eagerly made two carriers for the girls while Rasťo took them to the store today. I felt like a thirsty hippo finally reaching a lake. Agatka has been asking for this carrier ever since we had made one for a family from Syria. The little moms are ready, the baby may come now.

A keby maminka dovolila?

Rasťo s Agátkou nahrali šarmantný rozhovor.

Skôr, než ...

... ma prejde odvaha písať o niečom tak prízemnom...

Ticho naokolo. Samota, ktorú si počas uplynulých mesiacov cením viac, než priateľstvá, za čo sa niekedy hanbím. Sledujem vlastné pohyby a prúd pocitov a premýšľam nad tým, kým teraz, po štyroch rokoch materstva, vlastne som. A kým budem, keď prejdú bábätkovské roky našej rodiny. Cítim sa úplná, takto, s tromi deťmi, z ktorých na zrodenie nášho syna ešte čakáme. Cítim sa opäť, akoby mi viac nebolo treba, moje hniezdo teraz otváram nerada.

Moje pohyby sú pomalé a nie je to len uboleným telom na konci tehotenstva. Cítim, že ma posledné roky zmenili, že niekdajšia živelnosť ustúpila sústredenej miernosti, ktorá je možno daná tými všetkými možnými deficitmi, ktoré materstvo prináša.

Sedím si v kuchyni, sama, a pečiem šamrole. Teším sa, že sama miesim cesto, že tento dezert nepripravujem s ohľadom na deti a ich bielkovinovo-mliečne a histamínové intolerancie. Že môžem sama rozbiť vajce a oddeliť žĺtko od bielka. Že nikto neje múku. Že si pomaly krájam maslo, ktoré sme na také dlhé obdobie vyradili zo života. Už som z toho niekedy unavená. Som unavená z toho, že jedlo potrebujeme brať tak vážne a často sa mi z detských čias ozve biblický verš: Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo z jeho úst vychádza (Matúš 15,11). A usmievam sa pri tom pomyslení. Dnes sa ním určite budem riadiť. Zatiaľ mi tu v pološere blikoce sviečka a odraz jej plameňa sa kĺže po sklenej váze, v ktorej stojí.

Som prekvapená z toho, aká je pšeničná múka hladká na dotyk. Už som zabudla, popri špalde a raži. Je to príjemné. Aj na smotanu hľadím nejako vyjavene. Už tak dávno som ju nedržala v ruke, celkom obstojne si vystačím s rastlinnými mliekami. Ale nie dnes, nie počas tejto tehotenskej samoty. Celkom symbolicky pečiem podľa Dity P. a jej tehotenskej kuchárky.

A vonku rachajú petardy a vo vedľajšej izbe spia dievčatá a ja sa len pomaly pohybujem, navzdory bolesti v krížoch a bedrách a aj vo mne blikoce plameň tej úplnosti, ktorú však najlepšie preciťujem takto, keď som v tichu sama.

Nech sa vám dobre pečie, blikoce a ľúbi počas týchto dní. 

 

Adventné ponožky / The socks of advent

Keď som bola malá, naša maminka ušila krásne vrecúška na adventný kalendár a až do našich postupných odchodov z domu ich plnila adventnými dobrotkami. Aj ja by som nám celkom rada ušila vrecúška. Pamätám si jeden advent, mohla som mať asi 8 rokov, kedy som napiekla orechové koláčiky a vyrobila im papierový obal s 24 okienkami. Už tie 4.decembra boli tvrdé sťa kameň, no tuším aspoň ocko ich verne chrúmal až do Vianoc.

U nás sa ale každoročne na nohách nášho pedagóga zjaví nutná potreba nových ponožiek. Predsa, schody a učiteľský exhibicionizmus na hodine si pýta svoju daň. A tak už sa to stalo tradíciou, že náš adventný kalendár vyzerá takto nejako:

It was a tradition in our childhood home - mom preparing charming and tasteful advent surprises in 24 handmade fabric pockets.

Our new family tradition is built on the returning need of socks every year though: 

Tento rok tu máme dve cukrachtivé malé dievčatá, a tak som stavila radšej na ich inú vášeň, vášeň vyrábať. Zatiaľ si vytiahli farebné lepiace pásky, reliéfne pečiatky, ktoré používame pri práci s hlinou, dve zvieratkovské tetovačky a nejaké nálepky. Dosť na dva dni, nie? Dnes ma totižto z mojej psychohygienickej chvíle pri šijacom stroji vytrhol ich sprisahanecký chichot v obývačke. Kým som prišla, mali rozbalené balíčky na najbližšie štyri dni. Povzdych. A tak nás najbližšia plná ponožka čaká až 7.decembra. Ale nejde o gate.

The socks are filled with small creative materials, decorative tapes, stickers, stamps for clay crafting and such. My short parenting break at the sewing machine today was interrupted by their quiet giggles. Before I could react, sock packets for the following 4 days had been emptied... Sigh. The next full sock will be on the December 7th. Not that terrible actually.

Kdekoľvek / Wherever

Viem, že utečenecká téma sa pre mnohých stala unavujúcim kvapkajúcim potrubím, či vyprázdneným kliché. Aj ja postupne otupievam. Elena Hutton, Dana Kleinert a niekoľko ďalších dám však vymysleli a do detailov pripravili možnosť adresne pomôcť putujúcim mamám a ich deťom.

Na stránke http://domovnamame.sk/ si môžete prečítať o rôznych variantoch pomoci. Najuniverzálnejšie je asi šitie pevného Mei Tai nosiča. Jednoduchého, skladajúceho sa zo samých obdlžníkov a hotového tak za dve hodiny sústredeného času (vynásobiť počtom detí a pripočítať nočné hodiny bdelosti do finálneho vzorca, ale to nevadí, naozaj sa to dá zvládnuť!).

Návod zo stránky Domov na mame je tu. Dostupné je aj video s postupom šitia.

Druhá etapa odovzdávania nošičov síce skončila dnes, no iniciatíva pokračuje. Akokoľvek je komplikovaná téma utečenectva, je isté, že Európou putujú mnohí rodičia, ktorých malé deti prežívajú najformatvnejšie obdobie života. Najbezpečnejšie a najpozitívnejšie môžu toto putovanie prežiť na tele svojej mamy, či otca.

It is not easy to say anything about the refugees and their future. One thing is clear to me though - there are parents and children traveling across Europe. The little children are being deeply formed through all of it. Being carried by mother or father is not only practical, but also safe and gentle. 

If you'd like, a group of Slovak women prepared a beautifully easy and doable tutorial of Mei Tai carrier. It can be downloaded here and a video can be watched here. 

  

Zastrihli mi doň len dvakrát. They cut the fabric only twice.

Svitania s Inkou / The dawns with Inka

  

Dve rána po sebe už Inka vstala v intervale medzi 5. a 6. hodinou rannou, na rozdiel od predošlých týždňov, kedy sme vstávali medzi 4:00 a 5:00 ráno. Veľa to pre mňa znamená a ani sa nepokúšam byť vtipná.

Teší ma vidieť východy slnka, byť s Inkou sama. Zároveň, čím som bližšie k pôrodu, tým menej vecí sa zmestí do toho základu, ktorý vládzem a som ochotná robiť. Ale rána s Inkou tam sú.

Ina got up after 5 am these two following mornings. I am not trying to be funny, it really made me happy after weeks of getting up between 4 am and 5 am. 

It's stunning to see the sun coming up and being with Inka only. As our due date slowly approaches, I let less and less things in the basics I am willing and able to do. These mornings with Ina stay though.

Listy vo včelom vosku/Leaves in beeswax

Býva mi ľúto, že tá krása vysychá pri návrate domov.
I often wish the beauty wouldn't dry out after returning home.

 

Včelieho vosku nebolo treba tak veľa, ako som si predstavovala. Vo vodnom kúpeli nepriháral a deti sa ani nepopálili, keď listy skúšali namáčať. Väčšinu som namočila však ja, oni ich potom okvapkávali. Keď vosk chladol, zanechával hrubšiu vrstvu, ktorá potom nebola priesvitná, no dala sa z listu odlúpiť. Rozvoňal sa celý byt. Voňali sme aj my. A listy ani za týždeň nezoschli.

The beeswax made our home and our hands smell beautiful. We didn't need much of it and the girls didn't even burn themselves. The wax cooling down would leave a thicker layer that could be peeled off the leaf. The beauty is still here even after a week.

Deťom špinavú hlinu do rúk!

Vonia (Inke aj chutí), nezostáva na koberci, je živá a dá sa aj vypáliť. Má mnoho kvalít, ktoré nemajú rýchlosnúce hmoty, ani plastelina. A je prekvapivo dostupná.

Keramická hlina sa dá kúpiť napríklad cez internet, väčšinou v 10kg balení. Dobrá cena za jednoduchú šamotovú hlinu pre deti sa pohybuje okolo 7 eur na týchto 10kg. Držíme si z nej kusisko vždy v lock and lock dóze, korú si dievčatá dokážu samé otvoriť, použiť, upratať a zavrieť. Keď zoschne, zabalíme ju do vlhkej handry a používame ďalej. Občas niečo odnesieme do dielne na výpal, ale väčšinou sa s hlinou len tak hráme, tu a teraz, ako aj vidno na fotkách. Smelo do toho!