Rieka

Keď som bola malé dievča, s otcom sme často chodili k Dunaju do tichých zátok. Po záplavách tam boli naplavené celé stavby zo stromov a konárikov. Dalo sa na nich sedieť aj niekoľko metrov nad zemou a pozorovať vlny, lode a vtáky.

Dnes chodíme k Dunaju ako rodina. Na iné miesto. Je tiché, opustené a žijú tam dlhonohé stromy, pes z vŕbového torza, kamene, v ktorých vidí človek tváre a zvieratá. My s Inkou od nich nevieme odtrhnúť oči. Agátka s Rasťom zasa dychtivo čakajú na vlny a z celej sily hádžu do rieky kamene a drevá.

Začala krásna jeseň. Beriem von so sebou nožnice a vystrihujem Agátke zvieratká z napadaných listov. Dievčatá sú už vo veku, kedy je to príjemné byť vonku, vymrznúť a vrátiť sa domov k čaju a rozprávke. Myslím, že toto je to obdobie života, na ktoré raz budeme spomínať "Ako nám bolo krásne".

Pomocníčka zlatá!

Niekedy, keď Agátke niečo podám, alebo aj v úplne inom (mimóznom) kontexte, sa na mňa milo usmeje, vydýchne a povie "maminka, pomocníčka zlatá". Asi som jej musela niekedy povedať, že je moja zlatá pomocníčka. Jej výroky nám s Rasťom občas v tlmených záchvatoch podlomujú kolená ("Inka ticho! Neplač, ľudia spia, milí láskaví." alebo "Nič neboloooo, Inkaaaa!" po tom, ako ju praští do hlavy, ale to sa už veľmi nesmejeme).

Ale fakt je, že Agátka je niekedy pre mňa skutočnou oporou. Minule mala Inka zúfalý deň a plakala kedykoľvek som ju položila na zem. Obed nikde. Agátka sa podujala nakrájať fazuľu na polievku a naozaj aj polovicu nakrájala úplne sama. Napriek tomu, že mám pocit, že je to s tým rastúcim vedomím a osobnosťou stále ťažšie, je to aj stále majestátnejšie. Toto sa dokáže s človiečikom stať za krátke dva roky. Život!

Homemade parenting

Postupne sa mi vyjasňuje nosná niť tohto blogu. Čerpám veľa z Montessori pedagogiky, no nemôžem do záhlavia blogu napísať, že ide o Montessori blog. Nielen kvôli chaosu, ktorý doma máme, (minimálne) odkedy máme dve deti, ale napríklad aj kvôli tomu, že mojou srdcovou témou v kontakte s deťmi vždy bola symbolická hra a tú Montessori skôr zaznávala. Nebola by tiež nadšená z toho, koľko času naše deti trávia v šatke a na rukách a z toho, že spia s nami v posteli.

Dnes sme s dievčatami sedeli v kope dupla a ja som do toho brúsila okraje budúcich drevených gombíkov. Agátka sa ma pýtala, či počujem, ako ten havko, ktorého práve poskladala, šteká. Inka vysýpala do toho dupla kamene a gaštany a keď ma rozbolela z brúsenia ruka, začala som z kartónu vyrezávať hrad. Len tak, lebo mi je príjemné vetrať si hlavu cez ruky. A vtedy mi došlo, že by sa mi páčilo, keby bol tento blog povzbudením k rodičovskej  odvahe vytvárať svet, príležitosti a hračky deťom vlastnými rukami a vlastnými nápadmi. A nebrať sa pri tom až tak vážne. Lebo nikto nepozná dieťa tak dobre ako ten, čo je s ním doma. A ten mu aj vie pripraviť najatraktívnejšiu aktivitu aj ak nie je umelec, pedagóg alebo psychológ. Raz sa s tým vypiple, inokedy za dve minúty niečo vyreže z kartónu (a z toho sa možno stane najmilovanejšia hračka).

I've been a bit confused about what the central notion behind this blog should be. It can't be Montessori despite my love for the approach. There are too many non-montessori things creating our non-montessori chaos st home currently. Besides, symbolic play, carrying the child and co-sleeping are so important for me, Maria Montessori would probably open her eyes wide and frown :-)
I would be happy if this blog became an inspiration for parents to use their own hands and minds in creating the world of their children. The moms and dads living actively with their little ones are the best authors as they know their children the best. Take it easy, it doesn't have to be perfect.

Terri Calvesbert

Práve som vďaka Ester videla toto video. Som mama dvoch dievčat, ktorých vekový priemer sa rovná veku, kedy sa život Terri Calvesbertovej v domácom požiari úplne a naveky zmenil. Často uvažujem o tom, či je choroba, trápenie alebo postihnutie, pri ktorom by som si povedala, že takýto život by bol ťažší, než smrť. Takéto príbehy pokorujú, stišujú a ukazujú vnútornú silu detí, ľudí, nad ktorými by sa dalo povedať "nestojí to za to". Obdivujem vás, Terri a Paul.

Terri was 18 months old when her body was severly burned in a house fire. It is humbling to see the inner strength of this girl and to see her ability to live despite the natural question whether life like this isn't harder than death. Her whole existance says it is worth the fight. I admire you, Terri and Paul. 

Tvary a farby / Shapes and colors

Holdovanie Montessori pedagogike spôsobuje, že začnete pociťovať stúpajúce vzrušenie pri vneme krabičky alebo košíka. V pripravenom prostredí podľa Montessori sú hračky a aktivity pre deti uložené na poličke, atraktívne a zrozumiteľne prístupné, na čo sa často hodia práve košíky. A tým, že ponuka hračiek je kvantitatívne limitovaná (aktuálne má dieťa vyložených len niekoľko hračiek), skladovanie v skrini uľahčujú napríklad krabičky.

Ja som na krabičkách závislá už dávno. Vidíte, možno preto to Montessori u nás doma, hoci mám pocit, že teraz sa nám fakt nedarí, potrebujeme to doma trochu pomeniť.

Od mojej predrahej Katky som dostala vzorkovník farebných koží, ktoré jej muž, interiérový dizajnér,  používal v práci. Už sme z nich nastrihali všeličo. Včera prišli na rad farby a tvary.

Pravidlá hry: Hráč (rozumej drobec) si vytiahne paličku a podľa maličkého znaku na nej hľadá veľký znak, ktorý má rovnakú farbu aj tvar. Potom podobne hrá rodič, či ďalšie dieťa. Keď sme hru prvýkrát dohrali, Agátka utekala pre voľný košík a poobzerala sa dookola. "Na poličku chcem dať," čo znamená, že sa jej páči a že ju chce mať vyloženú. Príspevek píšem na chalupe, kde žiadne nízke poličky nie sú, tak hra skončila na truhlici. Ale ako vravím, Montessori, krabičky a košíky...

A simple game of shape and color recognition. Made of wooden ice cream sticks and pieces of leather. The player (meaning a toddler) draws a stick with a tiny shape and then searches for a matching large shape.The players take turns.

Agatka has shown signs of boxes-and-baskets addiction due to the Montessori approach at home :-). I placed the stickes and the shapes in a box. My two year old then looked around, found a spare basket, put the game inside and looked around with words "Want to put them on a shelf". We're just in my parents' village house and there are no such shelves. It was sweet though to see how Agatka understands the way I prepare her surroundings for her. We use low shelves where each toy or activity has its own, attractive and visible place (although our reality rarely reaches the attractive ideal!). Baskets are often helpful to keep the small parts together. And then boxes are wonderful for toys to be stored in when they're not on the shelves currently. It also makes cleaning a bit easier. Enjoy the game, it was oh-so-wonderfully-easy-to-make-and-still-greatly-appreciated.

Liečebnopedagogické pozorovanie / A therapist's note

Keď pozorujem Agátku pri práci, často si spomeniem na jednu prednášku ešte na bakalárskom štúdiu, kde profesorka Horňáková hovorila o nemeckých chránených dielňach, v ktorých klienti vytvárajú produkty reálne využívané v priemysle. Vtedy ma zaskočil ten rozpor, že ja chránené dielne vnímam ako akýsi štýl, čo mám rada (rada si posedím v Radničke, či v Zrnku a veľmi rada pijem zo šálok od klientov zo Sibírskej). Ale v zamestnaní znevýhodnených klientov ide o reálnu hodnotu ich produktu. O to, aby boli vyhľadávaní nie preto, že je "in" sedieť v Radničke, ale preto, že mi chutia ich orechové rožteky. Alebo o to, že mentálne postihnutí klienti niekde v Nemecku vyrábajú súčiastku používanú v normálnych autách.

Je super, keď Agátka akoževysáva a akožečeše Inku. Ale ešte fajnovejšie je, keď mi zalezie dolu pod stôl, keď na niečo nedočiahnem, alebo keď po sebe poutiera rozliatu vodu, donesie Inke hračku, alebo dokonca - minule ma dojala tým, že si zašila pančušku. V rámci svojich možností a s asistenciou. Ale bez "akože".

I love when the practical life activities Agatka does, are real. When she hands me something I cannot reach, or when she peels an egg, or dries water she spilled. I was surprised by how she managed to fix her stockings with my assistance. 

 

A ešte ma potešilo, veľmi, veľmi, ako si minule do šatky vložila dve bábiky. Odkedy sú s Inkou dve, nie je to vždy pre ňu ľahké. Ale myslím, že jej už je dobre. Lepšie, než dobre. 

I was also touched when she asked me to do a double-baby-wrap on her. It is not always easy to have a sibling. I think she's more or less settled down now and enjoys not being the only one.

 

Montessori puzzle loptička - tutoriál

Ušila som túto loptičku pre chlapca, ktorý rastie v maternici mojej vzácnej priateľky.

Každé dieťa, ktoré sa zrodí do priestoru, ktorý tu bol pred jeho počatím, je nepochopiteľným novým začiatkom, ktorý tento priestor navždy zmení.

Niekoľkokrát som to pocítila ešte silnejšie - že dieťa, ktoré takto vidím rásť, je viac, než vzácne, pretože nie je samozrejmosťou, že je.

Nech sa Ti dobre rastie, žije, ľúbi, kráča a prežíva všetko, čo máš pred sebou. Tešilo ma premýšľanie o Tebe a Tvojej maminke pri šití týchto stehov.

This is a tutorial for the ever awesome Montessori Puzzle Ball. It is in Slovak, as there already are wonderful tutorials in English online - written by Rachel from Little Red Farm and Meg from The Secret of Childhood for example. It is warm and precious to be making a present for someone - gives plenty of time to think about the person you're making the present for. This Montessori Ball kept my thoughts on a little boy growing in the shelter of my friend's body. Be well, grow, love and enjoy what is ahead of you!

Tutoriál
Na nákres kruhov potrebných na výrobu loptičky sa hodia misky, či poháre. Hotová loptička bude približne taká veľká, ako táto "šablóna". Čím je loptička menšia, tým ťažšie sa šije a zároveň lepšie drží bábätku.

Vystrihnite 6 kruhov, ktoré budú tvoriť vnútorné povrchy a 3 kruhy, ktoré budú na úplnom povrchu. 

Všetky kruhy nastriháme na štvrťkruhy. Vonkajšie, čiže zelené štvrťkruhy som potom ostrihala na symetrické "lístky". Moje látky boli elastické, a tak som si pomohla poukladaním dvoch štvrtín na seba a následným obstrihaním.

Z nastrihaného materiálu ušijeme 12 rovnakých "lupeňov". Vždy v ňom bude jeden (zelený) "lístok" a dve (béžové) "štvrťky".

Najprv zošijeme zelený lístok" s jednou "štvrťou". Látky zošijeme na priliehajúcich oblúkoch. Aby boli lupene pevné v rohoch, šitie začáname zo stredu. Na stroji použijeme mód, ktorý sa zastavuje vždy s ihlou spustenou, čo nám fixuje látku na mieste. Od stredu teda šijeme ku kraju, kde látku okolo spustenej ihly otočíme o 180 stupňov, cez stred prešijeme lupeň až ku opačnému koncu, kde sa opäť otočíme a vrátime do stredu:

Ku rozrobenému lupienku priložíme druhú (béžovú) "štvrťku". Lupienok na stroj položíme tak, aby sme neprešili jeho druhú stranu!

 

Opäť postupujeme od stredu ku okraju, kde však látku neotočíme o 180 stupňov, ako v prvej fáze, no so zdvihnutou pätkou stroja lupienok otočíme a upraceme tak, aby sme zošili jeho cíp, čiže smerujeme smerom preč od oblúku:

  

Lupienok budeme plniť vatelínom cez otvor ktorý si necháme  v jeho cípe. Pokiaľ chcete dať do stredu loptičky rolničku, skráťte cíp tak, že ho na stroji nezašijete ať po koniec, čím sa pri následnom ručnom šití môže lupeň zvnútra trochu skrátiť, aby sa nakoniec dnu zmestila rolnička.

Ja som rolničku dnu nedávala, a tak som na jednej strane lupeňa látku zošila až po spodok. Opäť sa okolo spustenej ihly vrátime naspäť, k zelenému "lístočku". Látky si upraceme naspäť okolo spustenej ihly a zošijeme opäť "lístok" a "štvrťku" #2 až po druhú stranu. Tam sa znovu otočíme smerom k vnútornému cípu budúceho lupienka. Pozor, šijeme len do dvoch tretín, aby sme nechali priestor na plnenie vatelínom. Vrátime sa rovnakým spôsobom na miesto, z ktorého sme vyšli (stred "lístku" a "štvrťky" #2).

12 lupienkov pomocou ostrého predmetu pretočíme, husto naplníme vatelínom a ručne zašijeme.

 

Od tohto bodu šijeme ručne. Trojice lupienkov zošijeme v rohoch:

 

Spolu zošijeme aj cípy:

Týmto postupom získame 4 takéto "trojlupene". 3 z nich k sebe vzájomne v rohoch prišijeme alebo zviažeme špagátikom ako Meg. Je dobré zošiť aj ich vnútorné spoje, aby lopta bola pevná. Teraz dnu môžeme vložiť a upevniť aj rolničku. Nakoniec všijeme/priviažeme aj posledný "trojlupeň". Montessori puzzle loptička:

 Príjemné šitie a premýšľanie popri tom!