Emotional these days.

Počas týchto dní sa mi vracajú spomienky na obdobie, kedy mi nebolo jasné, či emocionálne prejavy viery sú len akousi (auto)sugesciou, alebo niečím reálnym. Táto téma sa postupne zo života vytratila, no v inej podobe sa ku mne vracia teraz, keď mi je jasné, že emocionálne reakcie nás, jednotlivcov v slovenskom a európskom dave, nevyriešia utečeneckú krízu. Je zrejmé, že tým, že s deťmi ideme kúpiť do obchodu plienky, výživy a kefky pre deti v utečeneckom tábore, neprispejeme k vyriešeniu dilem okolo Schengenu, či pracovnej integrácie a hrozby terorizmu. Ale aj tak sa mi zdá, že keby som v sebe nepodnecovala emocionálnu reakciu pozeraním si fotiek zo Sýrie a snahou svojím malým niečím prispieť, bola by som už len otupeným cvendžiacim kovom neschopným ľudskosti. Už aj takto sa cítim byť dosť otupená. 

Myslím, že tie emócie sú kľúčové – možno dokonca viac pre nás, než pre tých, voči ktorým ich vyjadrujeme. Nechcem odhodiť tento prejav toho, že som človekom, aj napriek tomu, že viem, že je to celé komplikovanejšie, než zubné kefky, výživy, či odvoz autom. 

Dnes pri zaspávaní Agátka stále vravela „Nejakú NOVÚ uspávanku, nie kone v zelí, nie haji beli malý chlapec...“, a tak sa mi vynorili smutné piesne od Joan Baez, ktotú sme s Dankou Olejníkovou počúvali tak v šiestej triede. Joan s neskutočným vibrátom spievala clivé protestsongy o tom, že sa tu žije ťažko, no že dobrý svet sa dá vybudovať. Ja si myslím, že nám sa žije naozaj dobre. A som za to vďačná a veľmi si prajem, aby sa takto dobre, ako mne, žilo aj iným.

It is Syria that is on my mind these days. I know that an emotional reaction of us, Slovak and European people will not solve the problems of Schengen, nor the integration of the refugees, nor the threats connected to the migration. Nevertheless, if I didn't encourage my own feelings to be aware of the suffering going on, I would be just like a numb piece of metal incapable of being a real human. Therefore I search for images from Syria, because I do feel numb anyway! I wish I could be more emotionally involved, more human.

Maybe it's us who need the emotional reaction even more than the ones we offer it to. May we be emotional, even though the problem is much more complicated than the ways we can help. 

Agatka has been asking me for new lullabies and so the old songs of Joan Baez came in. She sang protest songs about the difficult life and yet the chance to build up a better world. I think we live wonderful lives, comfortable and pleasant. I wish more people could live a fine life like I do.